Sonda New Horizons letiaca k trpasličej planéte Pluto preletí v najväčšej blízkosti okolo tejto planétky len za cca hodinu o 13:49:57 stredoeurópskeho letného času.
Priblíženie
V tomto čase sa bude poltonová sonda vypustená v januári 2006 nachádzať len 12 500 km od povrchu Pluta a bude vôbec prvým objektom vyrobeným človekom, ktorý preletí v blízkosti tejto planétky. Okolo Pluta preletí rýchlosťou až 49.6 tisíc km/h.
Pri najväčšom priblížení bude sonda schopná pomocou svojej monochromatickej kamery LORRI vyhotovovať snímky povrchu Pluta s rozlíšením lepším ako sto metrov na pixel, v minulosti konkrétne NASA avizovala len 25 metrov na pixel. LORRI, LOng Range Reconnaissance Imager, má CCD senzor s rozlíšením 1024 x 1024 a ohniskovú vzdialenosť až 263 cm.
Počas preletu v najväčšej blízkosti, viacero hodín pred ním aj po ňom sonda pochopiteľne naplno využíva dostupných sedem prístrojov na palube a uskutočňuje pomocou nich merania. Všetky prístroje sú pripevnené na sonde ale pevne a pri ich nasmerovaní na Pluto respektíve jeho mesiace sa musí natočiť celá sonda.
Sonda tak nemôže mať nasmerovanú svoju anténu v tomto čase na Zem a dáta začne odosielať na Zem až viacero hodín po najväčšom priblížení.
Simulácia naplánovaných úkonov v posledných hodinách pred priblížením, počas neho a po ňom a postavenie jednotlivých mesiacov (video: NASA)
Sonda je v súčasnosti pochopiteľne v plne autonómnom režime a až prvé zaslané telemetrické dáta okrem iného potvrdia, že pri prelete sústavou Pluta s jeho mesiacmi neutrpela kolíziu. NASA na základe snímok z posledných dní neidentifikovala žiadne väčšie objekty ohrozujúce sondu a celkovo odhaduje šance na jej zničenie kolíziou menším nezachyteným objektom s pravdepodobnosťou dva k 10 000.
Odoslanie dát
Konkrétne prvé telemetrické dáta sonda odošle na Zem dnes o 22:20 nášho času. Keďže signál zo vzdialenosti Pluta k nám letí cca 4.5 hodiny, doraziť by mali na Zem až okolo stredy 15. júla 2:50 nášho času.
Sonda odosiela dáta na Zem v pásme X, 8 až 12 GHz. Podľa skorších informácií NASA z aktuálnej vzdialenosti Pluta sa dáta posielajú na 70-metrovú anténu NASA Deep Space Network len rýchlosťou 600 bitov za sekundu.
Prístroje na sonde New Horizons, kliknite pre zväčšenie (foto: NASA / JHUAPL / SWRI)
Dáta budú po zachytení uložené v celkom 16 GB flash pamäti a kompletne sa odošlú na Zem až za 16 mesiacov. Kedy budú k dispozícii najdetailnejšie snímky povrchu nie je zatiaľ známe.
Úlohy
Hlavnou misiou sondy je študovať Pluto a jeho mesiace, pričom pomocou prístrojov na palube má okrem iného mapovať povrch Pluta a jeho blízkeho a najväčšieho mesiaca Charon, zistiť viacero informácií o atmosfére planétky, teplotách na jej povrchu a hľadať prstence alebo ďalšie doteraz neznáme mesiace Pluta.
Niektoré úlohy už New Horizons splnila aj z väčšej vzdialenosti a k dispozícii sú prvé výsledky. Snímky z LORRI umožnili určiť veľkosť planétky, ktorej priemer je 2 370 km. Je tak o niečo väčšia a menej hustá ako sa predpokladalo, čo môže znamenať výskyt väčšieho množstva ľadu.
Merania tiež potvrdili priemer Charonu 1 208 km a prvýkrát umožnili zmerať veľkosť menších mesiacov Hydra a Nix, ktoré majú podľa meraní priemer približne 45 a 35 km. Veľkosť zvyšných menších mesiacov Kerberos a Styx zatiaľ zmeraná nebola.
Doteraz najdetailnejšia zverejnená fotografia Pluta z nedele 12. júla zo vzdialenosti 2.5 miliónov km, kliknite pre zväčšenie (foto: NASA / JHUAPL / SWRI)
Sonda zároveň detekovala väčšiu mieru úniku dusíka z atmosféry Pluta ako bolo predpokladané. Pri blízkom prelete bude okrem iného overovať, či Pluto nezdieľa svoju atmosféru s najväčším mesiacom Charon, obiehajúcim planétku len vo vzdialenosti 17.5 až 19.5 tisíc km.
Atmosféru Pluta bude okrem iného v pozícii už za planétkou z pohľadu Zeme analyzovať prijímaním signálu poslaného zo Zeme a prechádzajúceho atmosférou, podobne bude analyzovať slnečné žiarenie prechádzajúce atmosférou planétky.
A samozrejme viacero informácií o povrchu, jeho povahe a štruktúrach odhalili už snímky z posledných dní.
Ako sledovať
Vzhľadom na vzdialenosť sondy a zároveň skutočnosť, že sonda nebude odosielať dáta pri najbližšom priblížení, pochopiteľne priblíženie nebude možné sledovať naživo ani naživo s časovým posunom 4.5 hodiny.
NASA ale na svojej NASA TV samozrejme prináša program s informáciami o prelete, sledovať je ju možné na Ustream.TV alebo priamo pomocou streamov NASA. Program odštartoval už v ranných hodinách, pričom počas preletu bude k dispozícii živý prenos z riadiaceho strediska NASA a následne po 14:00 zverejní NASA novú detailnejšiu fotografiu Pluta vytvorenú zrejme v predchádzajúcich dňoch. Posledná zverejnená fotografia bola odfotená ešte v nedeľu zo vzdialenosti až 2.5 miliónov km.
Živý prenos bude k dispozícii aj v čase očakávaného prijatia prvých telemetrických dát po prelete.
NASA zároveň sprístupnila pre Windows a OS X aplikáciu Eyes on Pluto, ktorá užívateľovi simuluje aktuálnu polohu a činnosti vykonávané sondou New Horizons podľa naprogramovaného plánu.
Re: 25/100
Od reg.: Redakcia DSL.sk
|
Pridané:
14.7.2015 13:21
Áno, samozrejme 25 m / pixel je väčšie rozlíšenie ako 100 m / pixel. "Len" sa viaže k "25 m" a nie k "25 m / pixel".
Stav je taký, že pri včerajšom brífingu NASA avizovala rozlíšenie lepšie ako 100 m / pixel. V čase vypustenia sondy avizovala konkrétne 25 m / pixel. Tieto informácie sa samozrejme nevylučujú ale aká bude konkrétna hodnota nie je jasné, keď to teraz nezaznieva.
Očakávaná hodnota sa dá samozrejme spočítať z udávanej špecifikácie LORRI (4,94 mikroradiánov na pixel) a vzdialenosti 12 500 km a vychádza to zrejme 61,75 metrov na pixel.
Re: 25/100
Od reg.: Jaa 1
|
Pridané:
14.7.2015 15:49
Ja som mal 4megový foťák už v 2003 konkrétne 1712x2288 pix.V tom 2006 keď vypustili sondu som už mal asi rok a pol D70 čo bol 6megáč.Je mi jasné že čip pustený do luftu musí mať iné priority a nároky ale 1024 x 1024 sa mi zdá byť aj na tú dobu dosť málo.Keď sa aj berie do úvahy čas potrebný na celý projekt,že ten čip musel existovať už niekoľko rokov pred štartom aj tak.
Re: 25/100
Od reg.: Jaa 1
|
Pridané:
14.7.2015 16:40
Boli to CCD,Nikon ani Oly ešte CMOS nerobili.Pritom si myslím že rozlíšenie je pri tých nárokoch na vesmírny materiál ten menej závažný parameter.Veľkosť čipu kôli veľkosti objektívu,abnormálne vysoká citlivosť,nejaké mega filtre...Možno to súvisí s napájaním.
Re: DOTAZ
Od: sak ja ne?
|
Pridané:
14.7.2015 14:07
Zo Slnečnej sústavy sa asi nedostane, pravdepodobne ak prestane ťahať za plutom, spraví orbit okolo slnka, prípadne do niečoho narazí. Tiež by ma to zaujímalo.
Re: DOTAZ
Od reg.: Kvík?
|
Pridané:
14.7.2015 23:16
Samozrejme, že od Slnka odletí úplne preč, akurát to ešte pár rokov potrvá. Jedine ak by do niečoho narazila, ale pri tej hustote telies je to extrémne nepravdepoboné.
Podla toho linku co tu pastol kolega vyssie, RTG zdroj by mal vydrzat cca do 2030-2035, po preskumani bude pokracovat podobne ako Voyager, skumat medzihviezdny priestor. Sonda by mohla dosiahnut vzialenost cca 100AU od Zeme.
niečo mi uniká ? prečo tú sondu nezastavili a nenechali obiehať okolo pluta keď jej hlavnym cielom je skumať pluto a jeho mesiace ? kam potom bude letieť ?...
Re: hmm..
Od reg.: roob_
|
Pridané:
14.7.2015 19:13
lebo to sa neda ako v startreku ze zastanu v strede vesmiru a stoja tam na danej suradnici ked kecaju s romulanskym kriznikom... Na to aby si zastal pri Plute by si musel pouzit motory/palivo, a potom aby si sa pohol dalej zas. Tak preto.
Re: hmm..
Od reg.: roob_
|
Pridané:
15.7.2015 10:05
lebo ta sonda nema ciel prist k Plutu a zostat tam. Ak by velmi chceli, vedeli by to spravit aj tak, aby x krat obletela Pluto a potom isla dalej. Ale to by potrebovali viac paliva ako aktualne sonda ma. Keby to chceli od zaciatku, tak sa to da, ale zjavne nechceli. Pri sondach na Mars nabalili presne tolko paliva, aby to tam vedelo zabrzdit a nabehnut na obeznu drahu.
Re: hmm..
Od reg.: roob_
|
Pridané:
15.7.2015 10:10
napr. ISS tiez nedokaze "stat" na obeznej drahe. ISS normalne pada smerom k Zemi a pri danej vyske zapne motory = naberie rychlost = vzdiali sa od Zeme a vypne motory. Potom zas chvilu pada a tak sa to opakuje. Jedine body, kde nemusis dodat energiu aby si tam zostal su Lagrangerove body, v ktorych sa gravitacie 2 telies nuluju..
Re: hmm..
Od reg.: roob_
|
Pridané:
15.7.2015 10:15
ale ani to nestojis na jednej suradnici ako Enterprise vo filme, lebo poloha planet sa samozrejme meni a ked zavedies staticky suradnicovy system tak aj poloha tych lag. bodov...
Re: hmm..
Od reg.: Kvík?
|
Pridané:
15.7.2015 23:13
A Mesiac čo, ten je tiež v Lagrangovom bode? :-)
Ale vážne, ISS síce padá, ale jediný dôvod, prečo musí zapínať motory, je odpor vzduchu, ktorý ju brzdí. Taký Lageos má o niečo vyššiu orbitu a vraj na nej vydrží niekoľko miliónov rokov.
co to posiela
Od: rouen
|
Pridané:
14.7.2015 16:58
Je niekde dostupne info o povahe dat, ktore nam to posiela? Napr. format obrazkov (bitmapy? kompresia?), pomer dat a korekcneho kodu, atd. Zaujimalo by ma, ako sa programuju taketo veci :)
Re: co to posiela
Od reg.: Peterkal
|
Pridané:
14.7.2015 23:57
http://dopice.sk/e34
How much data is in a single LORRI image? (LORRI, which stands for Long Range Reconnaissance Imager, is New Horizons' highest-resolution camera.) LORRI's detector is 1024 pixels square. Like many modern space cameras, when the camera reads out its detector, it digitizes each pixel as a 12-bit number. Twelve million is an awful lot of bits, but fortunately LORRI's images are amenable to lossless compression, especially now when they contain mostly black space; they can be zipped up to about 2.5 Megabits without any loss of detail. They can be made even smaller with lossy JPEG compression, but for optical navigation, precision counts; the pictures have to be returned losslessly.
Re: co to posiela
Od reg.: Peterkal
|
Pridané:
15.7.2015 3:26
Citanie s porozumenim...
Like many modern space cameras, when the camera reads out its detector, it digitizes each pixel as a 12-bit number. Twelve million is an awful lot of bits, but fortunately LORRI's images are amenable to lossless compression, especially now when they contain mostly black space; they can be zipped up to about 2.5 Megabits without any loss of detail.
cize on len jednoducho RAW subor zazipuje cize zkomprimuje bezstratovo pricom dostane jeden subor ktory ma cca 2.5 Mb....
So, do the math. 2.5 Megabits, at 1 kilobit per second: it takes 42 minutes to return one LORRI photo to Earth. Most communications sessions last about eight hours. That's eleven images per communications session.
takze pri rychlosti 1 Kilobit za sekundu mu trva odoslat 2.5 Mb zip subor RAW obrazku 42 minut cca... a teda ked komunikuje so zemou 8 hodinovych sedeniach to je cca 11 obrazkov.. ale kedze neodosiela len obrazky ale aj ine data telemetriu, vedecke merania atmosfericke atd atd atd...
Re: co to posiela
Od reg.: Houston
|
Pridané:
15.7.2015 10:33
Cital som s porozumenim, ale nadranom som to nejako zle spocital. BTW realna prenosova rychlost je este mensia. Nedavno bola na 800bit, teraz hlasia dokonca iba cca 600bit za sekundu.
neprihlásený 
