neprihlásený Nedeľa, 24. novembra 2024, dnes má meniny Emília
Intel má problémy s výrobou 14 nm čipov, Broadwell posúva na budúci rok

DSL.sk, 16.10.2013


Spoločnosť Intel zaznamenala problém s výrobou čipov novým 14 nm procesom výroby a posúva tak plánovaný štart masovej výroby procesorov novej mikroarchitektúry Broadwell z pôvodne avizovaného tohto roka na prvý štvrťrok budúceho roka.

Počas oznámenia finančných výsledkov za Q3 2013 to vo štvrtok oznámil nový CEO spoločnosti Brian Krzanich.

Hoci spoločnosť už na konferencii Indel Developer Forum demonštrovala funkčný notebook s Broadwell procesorom, u nového výrobného procesu má Intel príliš veľký počet chýb a dosahuje tak príliš nízke percento použiteľných procesorov z jedného waferu. Aké presné percento vyrobených procesorov je v poriadku spoločnosť nešpecifikovala.

Podľa Krzanicha najnovšie dáta, zrejme z testovacej výroby, ale ukazujú, že spoločnosti sa už podarilo nájsť riešenie a k ďalším zdržaniam už nepríde.

Mikroarchitektúra Broadwell nasleduje po súčasnej 22 nm mikroarchitektúre Haswell a vznikla prispôsobením Haswellu na 14 nm výrobný proces.

Procesory Broadwell by podľa oficiálne nepotvrdených informácií mali byť najskôr určené iba pre mobilné zariadenia a mali by ďalej znížiť spotrebu a predĺžiť výdrž mobilných zariadení.

Podľa informácií Intelu prezentovaných na IDF bude mať minimálne nízkonapäťová séria procesorov Y pri záťaži oproti Haswell procesorom až o 30% nižšiu spotrebu.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Japonci uviedli ethernetový kábel s magnetickým konektorom
Starship by mohla za najbližšie štyri roky uskutočniť až 400 štartov
Protimonopolný úrad začal prešetrovať, prečo v SR nie sú skutoční virtuálni mobilní operátori
Nový trailer filmu Minecraft
Linux v ďalšej verzii vyradí súborový systém Reiser
Odštartovaná výroba flash pamäte s 321 vrstvami
Apple má prvýkrát použiť vlastný 5G modem v iPhone v marci
Linux dostáva podporu veľkokapacitných pamäťových SDUC kariet
USA požadujú, aby Google predal Chrome a potenciálne aj Android
ISS zvýšila orbitu, aby sa vyhla troskám zo satelitu


Diskusia:
                               
 

pekne. a mozeme dat do mobilov este mensie bat.
Odpovedať Známka: 7.6 Hodnotiť:
 

Asi ani nie. Lebo keď pozapínaš všetko čo ti tvoj smarphon ponúka a používaš to tak ti bateria dlho nevydrží. Myslím , že procesor je ten najmenší problém oproti takému zapnutému WIFI.
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

co taky 3G modul alebo GPS.... Ale najvacsia svina je aj tak displej
Odpovedať Známka: 8.4 Hodnotiť:
 

to je...stále ho máš zasvinený
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

ja by som ani nepovedal ze displej.. mam pravidelnu skusenost ci so samsungom alebo s lumiou, ze ked cestujem vlakom a som celu cestu na nete s minimalnym jasom na konci cesty mam cca 25-35% baterie... no ked celu cestu pozeram film na maximalnom jase, ale vypnem mobilny internet na konci cesty mam stale 65% baterie... tak mi teraz vysvetli preco to tak je..
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

slabym signalom vo vlaku :) antena ti potom ziari ako cernobyl
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

samsung ocividne nie :-)
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

možno je problém inde, musia lepšie zamaskovať zadné dvierka
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

Akoze dobry postreh.

Ale ked si predstavite 14nm, silikon ma v krystalickej strukture vzdialenost medzi atomami cca 0,5nm tak to je sirka menej ako 30 atomov na cestu. To sme uz na urovni tuneloveho javu a naozaj super spickoveho litografickeho procesu. Okrem toho aj elektrony s naozaj nizkou energiou vedia v kremiku prebehnut cca 15nm. Ja sa naozaj divim, ze to vraj funguje a uz si naozaj neviem predstavit ako budu vyrabat 10nm (nedajboze 7nm). UFFF.


Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

elektrony, stádo elektronov najlepšie presvedčíme zostat na sa vytýčenej ceste, držať sa straníckej línie, že im ponúkneme istoty, qvantové istoty (istotu zachovania, / a/alebo volnosti q.spinu, istotu zachovania, alebo aspon nezníženia q.čísla, apod. ;D)
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Radšej im ponúkni nanopiškóty.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

Ak by sa chceli drzat percentualne predchadzajucich zmenseni (32-22,22-14, cca. -35%), museli by dalsi cip vyrabat dokonca 9nm. Inak myslim si, ze im pomaha neustale zvacsovanie ucinnosti, takze este jedno zmensenie by to mohlo prezit.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Mr. Trump bol očividne príliš zaneprázdnený odporúčaniami pre Apple a tak na nejaký čas zanedbal Intel. Keďže je už ale vďaka jeho radám Apple zachránený, môže Donald konečne odovzdať nejaké rozumy aj chalanom z Intelu...
Odpovedať Známka: 6.8 Hodnotiť:
 

fakt indel?
"Hoci spoločnosť už na konferencii Indel Developer Forum..."
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Od roku 2006 sa u Intelu na poli desktopovych CPU prakticky nic nedeje (akurat vydali APU), ziadna totalna znema ako Netburst vs. Core a narast vykonu na jadro a na takt aj v tych najzakladnejsich instrukciach o 80%, t.j. takmer 2-nasobok !!!! Nic take uz zrejme nikdy neuvidime. Len sem-tam pribudne instrukcna sada SSE4.1, SSE4.2, AVX, AVX2 ... Vykon na jadro a na takt s dalsim tickom ci tackom vzdy vzrastie o 3-5 %.

O kolko je jedno jadro najnovsej rodinky Haswell Core i5-4430 bez HT na zakladnych 3 GHz rychlejsie od jedneho jadra Core 2 Quad Q6600 na 3 GHz (tiez bez HT) z roku pana 2007? Samozrejme ziadne nasobky, dokonca ani ziadne velke desiatky percent! A laik by si pomyslel, ze za tych 6 rokov to bude aj 2-3 nasobok na jadro a na takt. Velky trt. Ten C2Q6600 z roku 2007 akurat nema niektore novsie instrukcne sady, ktorych absencia uz moze byt neprijemna, to je vsetko. Suroveho vykonu ma takmer tolko isto.

Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

"..narast vykonu na jadro a na takt o 80%, t.j. takmer 2-nasobok !!!! Nic take uz zrejme nikdy neuvidime. Len sem-tam pribudnú dalšie instrukcné sady.."
- no to sa mi nejako nezdá, že by sme už nikedy nemali vidieť žiaden pokrok, nijaký nárast výkonov, v segmente "velkích" procakov, cpu, gpu, apod., mi nesedí..
co si asi zabudol na všetky tie rozne nové výrobné technologie a principy(architektury) konštrukcie procesorov ? ; "3D-tranzistorová litografia, "3D-mikročipy-jednotlivé vrstvy, layers("poschodia") medzi sebou poprapájané s pipes,/pipelines" (toto ted neviem, jako sa to celé dokopy volá - 3DmultiLayer chips (?), alebo takneco..,) - alebo tiež docela,úplne nové technologie, materiály výroby, na základe iních prvkov jako Si - napr.: grafén, karbyn, molybdenit, ;
na základe fyzikálnych princípov : elektronické(TTL-logika)čisto optické (príp. laserové), / spintronické, / qkvantové, alebo vhodne kombinované medzi týmito..
..
Odpovedať Hodnotiť:
 

--> -==> ´´tam "dole" je ešte spústu miesta a možností na nárast výkonu, výkonov rozneho typu, aj výpočetních možností a funckií, (inštrukčních sád, a aj priamo jako "inteligencie" )
Odpovedať Hodnotiť:
 

Vykon sa zvysuje uz iba novymi instrukcnymi sadami a teda pri specifickom vyuziti v specifickom softveri. No a dalej pridavanim jadier. GHz vojna skoncila v 2003-2004 uvedenim 3,6-3,8 GHz P4 Precottov a 4,0 GHz sa jednoducho nedalo. Odvtedy je vsetko medzi 3 a 4 GHz, "cest" vynimkach typu AMD, kde idu na 4,4 GHz (tie 220 W chujiny nepocitam, to je chory vyplod). Takze pridavanie MHz uz nie je primarnym nastrojom na zvysovanie vykonu uz asi 10 rokov.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Dnes je ukazkovy priklad toho test SuperPI (vyuziva sa jedine jadro a prastare instrukcie), kde 1M vypocet trva na bezne predavanych CPU okolo 9-10 sekund (rekord je okolo 5 sekund). Vyuzivaju sa prastare instrukcie. Ak bude existovat v dohladnej dobe hromadne vyrabany a rozsireny CPU, ktoreho jedno jadro na 3 GHz da SuperPI 1M za 0,5 az 1 sekundu, potom priznam, ze som sa mylil. Dovtedy vravim, vyvoj radikalne spomalil v roku pana 2006. Staci sa pozriet na graf, aky skok je tam v roku pana 2006: http://hwbot.org/benchmark/superpi_-_1m. Ako vravim, surovy vykon na jadro a na takt vtedy stupol takmer na 2-nasobok, ked Core2Duo na 2,4 GHz s velkou rezervou uplne rozdrtilo 2-jadrovy zlepenec Pentium4 na 3,2 GHz.

Vsetky tie nove pol-generacie a stvrt-generacie Core ery po roku 2006 ma uz aj pomaly prestavaju zaujimat a zacina mi to byt trapne, ked vykon sa zvysi o 3% a pribudne super-speci instrukcna sada, ktoru bezne vyuzijem najskor o 3 roky.
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Tak tak naco modernizovat, podme zapalovat ohen 2mi drevenymi tyckami a kurit jedine uhlim, nove metody su fail, nove postupy su fail, dolezite je prikurovat cim vacsim mnozstvom uhlia tym lepsie.
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

On len hovori o tom, ze ked modernizovat, tak zmysluplne. A nie len marketingovo - ovecky kupte si novy procak, sak je lepsi ako ten pred rokom vydani. (sice ho nevyuzijete, ale my vase lowe ano)

Teda radsej sa nad vyvojom riadne zamysliet, pozriet sa na to z ineho pohladu. A nie, ze sak skusme ho trochu zrychlit, uvidime co to da. Ci podla teba pridanie hw podpory kodeku h265 je posun vpred?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Tak tak, vidno ze niekto aj uvazuje.
Odpovedať Hodnotiť:
 

nekritizujem pokrok ako taky, ale dementy pokrok, ktory ani nie je pokrokom

no prosim, ja som tusim telepat: http://goo.gl/qz0URd

narast vykonu na jadro a na takt od nehalemu, cez westmere, sandy bridge, ivy bridge az po haswell je 14% (slovom STRNAST) ... na to bolo treba 5 (slovom PAT) postarych pol-generacii?

no AMD je kapitola sama o sebe ...

Odpovedať Hodnotiť:
 

Jednak je dost podstatna otazka optimalizacie aplikacii, ta mierna zaostava - urcite si ludia nekupuju pocitace pre vykon v SuperPI.

A druha podstatna vec je spotreba, ktora isla dolu za tych pat generacii vyrazne (a to napr. aj v grafickych kartach).
Odpovedať Hodnotiť:
 

Samozrejme pomer vykon/spotreba bol za posl. 6-8-10 rokov uzasne zlepseny vdaka modernejsim vyrobnym procesom na poli CPU aj GPU 130-90-65-45-32-22 nm pre CPU ci 110-80-55-40-28 nm pre GPU.

Poukazujem vsak na to, ze od roku pana 2006 surovy vykon CPU na jadro a na takt u Intelu stupol asi o 1/4 (t.j. cca o 25%), co je trocha chore. Absolotny vykon CPU mozno jak-tak na 2-nasobok.
U AMD to tiez nie su ziadne krkolomne nasobky.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ked si zoberiem 6 rocny interval 1997-2003, co sme mali na jeho zaciatku? Pentium I 166 MHz MMX a K6 200-233 MHz a na jeho konci? Athlon K7 XP Barton 3200+ (absultna spicka gen. K7) ci +3 GHz blbe P4. A nemusim hadam vysvetlovat, ze vykon CPU v tom 6 rocnom intervale stupol cca 30-40-nasobne !!!!!!! To ked niekto vymenil Pentium 166 MHz MMX za Athlon XP Barton 3200+, oci hladal a sanku zbieral po zemi este cely mesiac. Dnes ked upgradnem 6 rokov stary 4-jadrak Code2Quad Q6600 za najnovsi 4-jadrak Haswell, ABSOLUTNE NIC MI NEPADNE, ziadna SANKA, ani mi to len brvou nepohne, pretoze v istych situaciach si ten jaky-taky 2-nasobok vykonu celehu CPU na defaultoch ani nevsimnem !!!!!!!
Odpovedať Hodnotiť:
 

Zhodou okolnosti som v 2005 presiel z Pentium 133MHz na Athlon 64 3000+ (Venice), takze viem o com to je. No mam pocit, ze upgrade by mal zmysel aj teraz a to uz pri cene cca. 200€ (mb+ram+APU), kdezto vtedy som dal za celu zostavu viac ako 30000Sk.
Odpovedať Hodnotiť:
 

to je sice pravda .. ale aj znizenie spotreby o cca 20-30% je zaujimavy prinos
Odpovedať Hodnotiť:
 

Samostn udaj znizenia spotreby je udaj ktory je k hovnu. Vzdy je potrebne porovnavat spotrebu (prikon) na skutocny vykon.

Aj moj vysavac ma posuvnik, ktory ked posuniem dolava, tak sa mi znizi spotreba... Lenze zaroven aj vykon. Takze zvyknite si ludia neudavat len udaj hovoriaci o znizenej spotrebe, ale zaroven povedat aj akyze to vykon prinasa vzhladom k danej spotrebe.
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár