neprihlásený Sobota, 21. marca 2026, dnes má meniny Blahoslav
Odštartovala stavba najväčšieho teleskopu

DSL.sk, 26.3.2012


V piatok v podvečerných hodinách nášho času odštartovala prvou riadenou detonáciou skaly stavba teleskopu Giant Magellan Telescope, GMT, ktorý sa v čase dokončenia má stať aspoň dočasne podľa jeho staviteľa novým najväčším teleskopom.

Informovalo o tom konzorcium Giant Magellan Telescope Organization stavajúce nový teleskop.

Teleskop bude postavený v čílskych Andách v nadmorskej výške 2516 metrov.

Pozostávať bude zo siedmich kruhových zrkadiel s priemerom 8.4 metrov, jedného centrálneho a šiestich rozmiestnených okolo centrálneho.

Priemer aktívnej plochy bude 24.5 metra, plocha zrkadiel bude ekvivalentná ploche jedného kruhového zrkadla s priemerom 21.4 metra.

Teleskop má stáť 700 miliónov dolárov a umožní výrazne detailnejšie pozorovania v porovnaní so súčasnými teleskopmi. V súčasnosti sú už vyrobené dve zrkadlá pre nový teleskop, celý má byť dokončený v roku 2019.


Návrh podoby teleskopu Giant Magellan Telescope (obrázok: Giant Magellan Telescope Organization)



Zároveň s teleskopom GMT sa budú budovať aj dva väčšie teleskopy s väčším priemerom a plochou zrkadiel, Thirty Meter Telescope a European Extremely Large Telescope, oba zložené zo stoviek zrkadiel s priemerom 1.45 m. European Extremely Large Telescope má byť dokončený ale až v roku 2022, termín dokončenia Thirty Meter Telescope nie je jasný.



Najnovšie články:

Windows 11 užívatelia kritizujú, Microsoft sľubuje zlepšenie kvality aj aktualizácií
Lenovo výrazne zvýšilo kapacitu batérií pre notebooky
Intel údajne informoval výrobcov o 10% zdražení CPU
Nemecko povolilo balkónové solárne panely s výrazne vyšším výkonom
Aj Blue Origin chce postaviť dátové centrum vo vesmíre
Android aplikácie od neoverených vývojárov sa budú inštalovať zložito, s 24-hodinovým čakaním
Predaje skladateľných smartfónov majú narásť o 20%, viac sa má presadiť typ Fold
Vydané aktualizácie OS pre routery OpenWrt 24.10 a 25.12, opravujú bezpečnostné zraniteľnosti
V Latinskej Amerike a Afrike sú najpredávanejšie 4G smartfóny iné ako iPhone, inde 5G iPhony
Vydaná nová verzia linuxovej distribúcie pre Macy


Diskusia:
                               
 

wohoho, buducnost skumania vesmiru vyzera ruzovo :-)
Odpovedať Známka: 7.9 Hodnotiť:
 

Iste to zabezpečuje nejaká slovenská firma - termín dokončenia nie je jasný...
Odpovedať Známka: 9.1 Hodnotiť:
 

termin dokoncenia je vo hviezdach :)
Odpovedať Známka: 9.3 Hodnotiť:
 

Nie je predsa len lepší vesmírny?
Odpovedať Známka: 6.5 Hodnotiť:
 

a ako mu posles kvety do vesmiru???
Odpovedať Známka: 6.3 Hodnotiť:
 

Je lepší vesmírny lebo ti nezavadzá atmosféra, ale tak aj tento nájde využitie. Lepšie ako sa babrať stým tam hore.
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

myslim si ze vo vyske 2516m uz ti nezavadzia absolutne nic
Odpovedať Známka: -6.7 Hodnotiť:
 

ale hej...
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

Jasné, tam už nie je žiadna atmosféra, ani náznak.
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

Pokial je mi zname tak uz bol vyvinuty algoritmus ktory vie kompenzovat skreslovanie atmosfery s celkom pozoruhodnymi vysledkami
Odpovedať Známka: 2.2 Hodnotiť:
 

prosim, ukaz mi ten algoritmus, prave o tom pisem bakalarku :-D
atmosfera je vsetko len nie predvidatelna, vyuziva sa adaptivna optika, cize riadena deformacia zrkadla na zaklade pozorovani zmien atmosfery 1000x za sekundu. na toto nejaky super duper algoritmus nestaci.
co sa tyka vesmirnych teleskopov vs pozemnych - uz teraz sa dosahuju lepsie vysledky pozemnymi ako tymi na orbite, problem je velkost zrkadla. hubble ma 2.5m, hento bude mat 25. korekcie atmosfery budu cez AO. ale neodskriepitelna vyhoda vesmirnych je kompletne spektrum EM ziareni. atmosfera pohlcuje UV aj IR..
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

lucky imaging ti nie je dost dobry?
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

asi nevies o com hovoris. lucky imaging sa da pouzit na jasne zdroje kde expozicia je tak kratka, ze v urcitej casti snimkov budu take kde prave bola atmosfera kludna. to sa ti s expoziciami nad 1/10 sekundy nepodari. no a 52 metrove zrkadla sa stavaju prave kvoli minutovym az hodinovym expoziciam.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Kazdy ma svoje vyhody. Na tento nepada tolko meteoritov a na ten vesmirny zase tolko neseru holuby ...
Odpovedať Známka: 9.7 Hodnotiť:
 

jj je... pokial by mal porovnatelny priemer zrkadla :)
skus tam hore vyniest, nastavit a udrziavat 25metroveho obra :)

PS: hubble stal uz ked ho vypustali - pred 20timi rokmi 1,5miliardy dolarov a pritom ma priemer 2,4m (10x menej)
PPS: existuje take nieco ako adaptivna optika - s nou dosahuju cca 10metrove pozemne teleskopy porovnatelne/kvalitnejsie snimky/merania ako hubble...
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

a samozrejme netreba zabudat na "raketovu/raketoplanovu" politiku NASA - noveho habla si tam dnes uz sami nevynesu :D
Odpovedať Známka: 9.1 Hodnotiť:
 

mozes si kupit raketu a vyvynut 25 metrove zrkadlo ktore ponesies do vesmiru tou raketou... http://goo.gl/tokca
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

uz prestan fetovat ...

- ako keby zalezalo len od hmotnosti a nie aj od rozmerov
- to zrkadlo by iste nemalo iba 10 ton (zakon druhej a tretej mocniny nam asi vela nehovori ... ked sa rozmery AKEHOKOLVEK objektu (aj hrbolatej krumple) zdvojnasobia (t.j. bude to PRESNA zvacsenina), jeho povrch bude 2^2=4x vacsi a objem 2^3=8x vacsi ... zrejme potom aj hmotnost)
- ked si tu raketu mozes kupit, tak si ju kup
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ja som si uz napln do rakety kupil :D
http://goo.gl/0Dpsn
Odpovedať Hodnotiť:
 

no vidis jak si pekne zhuleny
Odpovedať Hodnotiť:
 

stale budu filtrovat informacie ktore pustia medzi ludi, je nam tato informacia o teleskopoch uplne zbytocna.
Odpovedať Známka: -1.8 Hodnotiť:
 

Neviem ci si si to vsimol, ale niekto ti zmazal polku prispevku. Mam dokaz ze za tym stoja .
Odpovedať Známka: 8.4 Hodnotiť:
 

No, velmi by som sa nesmial. Pamatnici potvrdia, ze kedysi tu bolo vlakno o zrkadlach velkych 1,45mm. A kde je teraz? Pominulo sa.
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

Skor by ma zaujimalo, preco sa nesnazia o postavenie obdobneho teleskopu priamo v kozme... - urcite by bola lepsia viditelnost...

Poprosim o rozumne argumenty, odpovede - nie blbosti- dik...
Odpovedať Známka: 4.0 Hodnotiť:
 

Preco? Mnohonasobne vyssia cena?
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

pripravuje sa ;)

http://dopice.sk/2c3
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

pozeram ze si ma predbehol :) - odkaz - na ktory sa clovek v praci boji kliknut - je link na wikinu o jamesovi webbovi :)
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

snazia - jwst (james webb space telescope) - pozri wikinu - bude mat priemer 6,5metra a predpokladana cena je 6,5 miliardy - tj 3x mensi vesmirny teleskop bude stat 6x viac penazi :D
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

Nemám k tomu žiadne priame podklady, ale čo som pochytil v nejakých technických článkoch, tak v dnešnej dobe majú veľké pozemské teleskopy niekoľko násobne lepšiu kvalitu obrazu ako mal Hubble. Vplyv atmosféry v týchto výškach je už nepatrný. A potom do toho vstupujú ďalšie faktory, ako vstupné náklady, cena údržby, možnosti pravidelného vylepšovania novými technológiami...
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Vplyv atmosfery stale existuje aj vo vyske 3 km ci 4 km. Avsak napr. v pripade dvojiciek Keckovych teleskopov

http://sk.wikipedia.org/wiki/Keckove_teleskopy

citujem: Riadenie zrkadiel počítačom dokáže nielen odstrániť deformáciu spôsobenú ich vlastnou hmotnosťou, ale odstraňuje aj chvenie atmosféry. Hmotnosť každého ďalekohľadu je asi 300 ton.

Vplyv atmosfery teda stale existuje, ale mnohonasobne vacsia plocha a pocitacove "retusovanie" dostatocnym vypoctovym vykonom, vedia nevyhody umiestnenia na Zemnskom povrchu do znacnej miery eliminovat.

Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

doplnim - nejde len o nejake "pocitacove retusovanie obrazu", Obraz je lepsi vdaka tzv. adaptivnej optike, strucne ako to funguje:
Do zorneho pola dalekohladu sa vo vyske takmer 100km zobrazuje pomocou laseru "umela hviezda", o ktorej system adaptivnej optiky presne vie ako vyzera. Svetlo z nej je deformovane vplyvom atmosfery rovnako ako normalne hviezdy. Software adaptivnej optiky deformaciu vyhodnoti a na zaklade toho deformuje priamo povrch zdkadla tak, aby sa odstranil vplyv atmosfery.
- vyhodnotenie/deformacia zrkadla prebieha realtime niekolko 100x za sekundu
- zrkadlo sa deformuje v niekolko 1000 bodoch tlakom na spodnu stranu zrkadla
Odpovedať Známka: 9.1 Hodnotiť:
 

Nápad je to zujímavý. Ako sa prakticky robí toto:

> Do zorneho pola dalekohladu sa vo vyske takmer
> 100km zobrazuje pomocou laseru "umela hviezda"

?
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

vo vysokej vrstve atmosfery laser excituje atomy sodika a tie potom vyzaruju svetlo
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

zaujímavé. myslel som, že to je len svetlo laseru odrazené od prachu v atmosfére...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Priznavam, ze toto je jedna z najlepsich informacii, na jaku som v diskusiach na dsl.sk narazil. Dik.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ale treba brat do uvahy aj fakt ze JWT bude pracovat v IR spektre a na to su pozemne dalekohlady kratke. Takisto aj Hubble dokaze snimat v IR.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

jj spektrum je prva vyhoda, dalsie su:
- takmer neobmedzena doba jedneho merania/expozicie - hubble napriklad znamy DEEP FIELD fotil cca 10dni!!! (pozemne dalekohlady mozu len cez noc)
- moznost snimat akukolvek cas oblohy s vynimkou slnka a jeho okolia (chile je na juznej pologuli - odtial dalekohlad polarku neuvidi :))
- k tomu treba dodat, ze na severnej pologuli niesu tak dobre podmienky - chile je pre obrie dalekohlady proste best (co sa tyka poctu jasnych noci / svetelneho znecistenia / seeingu / ... )
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Vo výške 5km máš nad sebou ešte stále asi polovicu atmosféry. Aj keď je pravda, že väčšina svinstva v nej je už pod tebou.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Tu otazku myslis vazne?

Stale pripravovany 4x mensi James Webb space telescope (6,5 m miesto 25 m priemer) ma stat 6 mld USD vs. 0,7 mld USD, t.j. 8,5-nasobne viac. Ma mat 4x mensi priemer a stat 8,5x viac. Hento 25 m poskladane hovado:

1) je vobec otazne ci je dnes technicky mozne to vyniest na obeznu drahu zrkadla s priemerom 8,4 m ... no ja skromne tipujem ze je to dnes TECHNOLOGICKY NEMOZNE

2) a ked by aj bolo, ku**vsky vysoka cena by mozno bola niekde okolo 30-50 mld. USD a to ABSOLUTNE, ale ABSOLUTNE nikto robit dnes nebude a nemoze, kedze na Zemi stoji len 0,7 mld USD

Ano samozrejme keby bol na obeznej drahe bolo by to super, ale nezijeme v StarTreku.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

To nezijeme, ale kto sa drzi pri zemi... :)
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

tych 30-50mld dolarov mas z vesteckej gule? nic proti, ale od pasa strielat ceny je mimo tvoju uroven..
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

tak miliarda je nabeton malo, bilion zase mozno vela ... tipol som logaritmický stred dajme tomu 33 miliard, co je 33x viac ako miliarda a 33x menej ako bilion ... uvedom si ze uvazujem v radovych odhadoch 1000-nasobku, 1000000-nasobku atd ... mozno by to bolo 50-100 miliard ... ta buh zna?
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

ako sa pocita logaritmicky stred? nenasiel som to ani na Wiki :)

pri 1 vs 1000 je to pomerne jednoduche, ale co tak pri 9 a 333 ?

odhadujem napr 7, ale to som mimo, lebo 63 vs 47,57
tak odhadujem 6, aaaa to je 54 vs 55,5

ale existuje na to nejaka rovnica s cim by som trafil relativny stred bez hadania? :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

6,0827625302982196889996842452021
je to celkom jednoducho odvoditelne. sice som sa nikdy predtym s logaritmickym stredom nestretol, ale ako pise Pjedro
"33 miliard, co je 33x viac ako miliarda a 33x menej ako bilion"
tak sa to da zapisat ako: Ax=B/x z coho vypliva x^2=B/A a teda:
x=sqrt(B/A)
Odpovedať Hodnotiť:
 

teda aspon dufam ze je to spravne, takyto cas mi to uz nemysli najlepsie
Odpovedať Hodnotiť:
 

ak som logaritmicky stred za tych par minut odkedy ho poznam pochopil spravne, tak to x nie je tym stredom samozrejme. ten dostaneme bud Ax, alebo B/x
Odpovedať Hodnotiť:
 

ja by som to dal takto:
10^(((log10(1000)-log10(1))/2)+log10(1)) = 31.623
10^(((log10(333)-log10(9))/2)+log10(9)) = 54.745
Odpovedať Hodnotiť:
 

tak tak :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Azandalat, my fault :((( Je to geometricky priemer, sak logika:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Geometrický_priemer
http://en.wikipedia.org/wiki/Geometric_mean

(1000*1)^(1/2)

Alebo ked chceme napr. pre trojicu cisel 5,10,20, vyjde priemer 10, co je zhodou okolnosti jedno z cisel: (5*10*20)^(1/3), nakolko 10 je 2x viac ako 5 a 2x menej ako 20. Pokial nie su cisla takto "nasobne disproporcne" rozdelene, je to ovela menej jasnejsie: napr. pre 7,19,21,500 mame (7*19*21*500)^(1/4) co je 34,3763874... a povodna idea je uplna stratena.

Len neviem ci je to celkom OK, nakolko by mal byt aj logaritmický priemer (ako dalsi druh priemeru) a mal by byt nieco ine ako geometrický.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Akoze ako? 1 je 10^0 a 1000 je 10^3. Potrebujem 10^1,5 a to je 31,622776601683793319988935444327.............
A mame to ze? 31,622 .... je presne 31,622x menej ako 1 a 31,622x viac ako 1000. Je to defacto specialny pripad tzv. logaritmickeho priemeru, o ktorom netusi asi skoro nikto, kezde aj v matickej brozurke sa spominaju len zvysne 4 druhy priemerov.

Samozrejme pojem "logaritmicky stred" neexistuje, je populisticko-popularizacny. Existuje ale logaritmicky priemer. Samozrejme okrem aritmetickeho, kvadratickeho, geometrickeho a harmonickeho. Je aj vseobecny aritmeticky priemer, niekedy nazyvany vazeny priemer, ktory jednotlivym vyskytom prikalda roznu vahu/dolezitost/mnozstvo. Ten je idealny napr. v chemii pri zmesiach. Napr. zmiesame 5 l 30 C vody a 7 l 50 C vody a 11 l 100C vriacej vody. Vznikne nam zmes 23 l vody, ake kolko bude mat stupnov? Na kazdy priemer su vzorceky. Spolu teda pozname 5 druhov priemerov (so zovseobecnenym aritmetickym 6).
Odpovedať Hodnotiť:
 

Na wiki najdes velky prd, hlavne na tej slovenskej (predsalen nema 4 milionyclankov). Specializovane vedomosti najdes jedine tak vo vlastnej hlave. To sa tam ale najpv musia dostat.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nebolo by lepsie vybudovat nieco take na Mesiaci?

Ak by sme vyriesili problem dopadajucich predmetov na povrch Mesiaca, nestalo by to za to ?
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

opet rovnake problemy:
- niekolkonasobna cena samotneho dalekohladu
- extremne problemovy servis
- neexistujuce zariadenia zabezpecujuce stale/pravidelne/bezproblemove spojenie zem-mesiac-zem usposobene aj pre prepravu ludi - len ich vyvoj by bol ovela drahsi ako dalekohlad na mesiaci :)

PS: o "navrate" na mesiac hovori usa, cina, rusko, dokonca india - vsetci pocitaju s casovym horizontom nad 10-20rokov, skor by som na mesiaci necakal kavovar, macDonald ani dalekohlad :D
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

Ale sranda co? pred 40 rokmi sa tam dostali a teraz nevedia? preco? :)

bud: to bolo falosne a nikdy tam neboli
alebo: vojna brutalne motivuje ludi na sialene ciele..
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

preco by sme nevedeli.. daj mi 100mld dolarov a osobne ti zarucim letenku na povrch. az tie prachy zozenies mozeme sa bavit
otazne je preco by to robili. zostrojit masinku co ich tam doprdi nie je problem. problem je dodrbat tam 1000 ton materialu pre stavbu teleskopu, a par stoviek ludi co to budu betonovat a zvarat..
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

tak radsej by brusel mohol dat smiesnych 100 mld na tuta haluz, ako 2000 mld na fiktivne bankove straty..
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

otazka je, naco by tam chodili ked uz tam boli a zistili ze tam nic nie je
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

prestíž

a mozno tam nieco je, len nam o tom mlcia :D
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Viete co by odstartovalo 10x vacsi zaujem o Mesiac nez ten v 60-70tych rokoch ? Predsa oznamenie o najdeni ropy. :D
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

potom chcem pracovat ako sofer (pilot) medziplanetarneho kamionu :D

(nieco ako ice road truckers z history channel)
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

inak tie ice road truckers davaju na history preto, lebo uz je po nich ? :)
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

nemas predstavu :D
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

tie videa si ceknite.. oni tam boli ale spravili technologiu na rozpoznanie pohybu na obraze (tzv. quindar tones) (keby nahodou nieco necakane tam vbehlo do obrazu) a fakt tam su strihy atd...
http://goo.gl/BrJNS
Odpovedať Hodnotiť:
 

Je dobry tak neviem co proti nemu mate!
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár