Častice v LHC budú tento rok napokon urýchľované na vyššiu rýchlosť

DSL.sk, 14.2.2012

Európska organizácia pre jadrový výskum, CERN, predsa len zvýši už tento rok výkon Veľkého hadrónového urýchľovača, LHC.

CERN o tom informoval v pondelok.

Doteraz boli v LHC protóny urýchľované na maximálnu energiu 3.5 TeV s dosahovaním energie zrážok dvoch protónov 7 TeV. Tento rok už od spustenia prevádzku po zimnej odstávke sa energia urýchľovaných protónov zvýši na 4 TeV a energia ich zrážok teda na 8 TeV.

Cieľom tohto zvýšenia je generovanie viac dát o zrážkach, celkovo by detektory ATLAS a CMS mali tento rok vygenerovať trikrát viac dát ako v minulom roku.

Jedným z cieľov LHC je detekovať alebo naopak vylúčiť existenciu teoreticky predpovedanej častice Higgsov bozón, ktorá hrá kľúčovú úlohu v tzv. štandardnom modeli častíc. Experimenty v LHC z rokov 2010 a 2011 vylúčili viacero intervalov energie pre Higgsov bozón a tým obmedzili možné úrovne jeho energie do pásma širokého 16 GeV, zároveň dáta pozitívne naznačujú jeho existenciu v pásme 124 až 126 GeV.

Podľa CERN-u experimenty v tomto roku by mali definitívne potvrdiť Higgsov bozón prípadne vyvrátiť jeho existenciu.

LHC začne pracovať v marci a bude v prevádzke do novembra. Nasledovať bude 20-mesačná prestávka, počas ktorej sa zvýši konfigurácia urýchľovača na maximálnu projektovanú energiu s urýchľovaním protónov na energiu 7 TeV, pri ktorej protóny dosahujú 99.9999991% rýchlosti svetla.

LHC bude následne opätovne uvedený do prevádzky podľa súčasného plánu až na konci roka 2014, fyzikálne experimenty na ňom odštartujú na začiatku 2015.


Najnovšie články:



Diskusia:

Pidgin Od: Majoneza | Pridané: 14.2.2012 10:21 A preco nestrielaju napr 10 jednotiek na 1 jednotku? Mozno by sa tak ziskala vyssia narazova rychlost pre tu 1 jednotku? :) Odpovedať Známka: -8.1 Hodnotiť:

Re: Pidgin Od reg.: gandor | Pridané: 14.2.2012 10:38 Mozno preto, ze to nefunguje systemom nastavim jeden anglicak a druhy anglicak proti sebe a v strede sa zrazia... Tie castice sa uz teraz zrazaju systemom, ze sa vezme zhluk jednych castic, zhluk druhych castic a pustia sa proti sebe. No a statisticky sa s toho zhluku aspon zopar zrazi (ale vzdy 1 s 1)... Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: Pidgin Od: rms_ | Pridané: 14.2.2012 11:06 sa sekundu tam prebehne miliarda zrazok, len tolko Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:

Re: Pidgin Od: dkfjkdkjkl | Pridané: 14.2.2012 11:22 iba? Odpovedať Známka: 3.8 Hodnotiť:

Re: Pidgin Od reg.: zeratul | Pridané: 14.2.2012 16:12 za sekundu tam prebehne "len" 200 000 000 milionov zrazok :) Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:

Re: Pidgin Od: 5os5os | Pridané: 14.2.2012 22:46 A ked to zapnu, tak kolko? Odpovedať Známka: 2.5 Hodnotiť:

Re: Pidgin Od: Majoneza | Pridané: 14.2.2012 13:22 Ja ze su taki borci, ze vedia trafit len vystrel 1 vs 1 ale mylil som sa. Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:

Re: Pidgin Od: 1, 2 a 3 | Pridané: 14.2.2012 16:11 co cakas? ze budu hrat biliard s protonmi? zatial nemozne. Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:

Re: Pidgin Od: Solo Kamen | Pridané: 14.2.2012 20:53 Ale námet na hru dobrý :) Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:

ja o nom uz viem... Od: fako | Pridané: 14.2.2012 11:27 Vcera som ho stretol (maleho Higgsa), ale nadal sa chytit - taky bol rychly. Takze chlapci z CERNu budu mat makacku, aby ho klofli. :-) Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:

Re: ja o nom uz viem... Od: lumiere | Pridané: 14.2.2012 11:57 skor by som povedal ze taky je tazky... Ako rychly :) preto sa tak tazko detekuje Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Re: ja o nom uz viem... Od: sensei-san | Pridané: 14.2.2012 12:18 Hm. Ty si presne vedel, aký bol rýchly, ale nevedel si kde presne je. A chlapci z CERN-u síce vedia kde je, ale nevedia akú má rýchlosť. Daj sa s nimi dohromady a to by v tom bolo quantum, aby ste to nevyriešili. Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:

Re: ja o nom uz viem... Od: Element2 | Pridané: 15.2.2012 9:38 Len aby sa nestalo, že potom nebudú vedieť ani kde je, ani akú má rýchlosť. Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: ja o nom uz viem... Od: 52-ka | Pridané: 15.2.2012 13:11 Alebo lepšie, ani oni nebudú vedieť kde sú... Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Re: ja o nom uz viem... Od: nasakja | Pridané: 15.2.2012 23:23 to sa moze stat za predpokladu, ze prinesie na privitanie flasu paleneho Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Pošli kvety Od: prdlajs | Pridané: 14.2.2012 12:07 Som zvedavy, ci ten H. bozon naozaj niekedy objavia. Vzdy, ked planuju zvysit vykon urychlovaca, tak tvrdia, ze by sa uz mal objavit, a ked ho naozaj zvysia na taky vykon, tak sa neobjavi a zacnu tvrdit, ze by sa mal objavit ked znova zvysia vykon... Dost podozrive na to, ze fyzika je exaktna veda, nie? Odpovedať Známka: -3.8 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: Pjetro de | Pridané: 14.2.2012 13:30 A kto ti povedal ze fyzika je exaktna veda? Fyzika je priam ukazkovym prikladom experimentalno-observativnej vedy. Exaktna, rigorozna, deduktivna, logicka, kauzalna veda je jedina matika. Tam ked sa raz nieco dokaze (a dokaz je spravny), plati to vecnost, kedze to je v platonskom svete idei oddeleneho od sveta nasej fyzikalnej reality, na ktoru si vytvarame len lepsie a lepsie modely. Viac o matike a inych vedach: http://goo.gl/G44mY Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: leader | Pridané: 14.2.2012 14:08 no tak brrrr... fyzika dokaze predpovedat veci v buducnosti cim sa zasadne lisi od ostatnych vied (napr predpoved pozicie planet, existencie castic alebo zatial experimentalne nepozorovanych javov) narozdiel od nejakej biologie ktora je ako "zbieranie znamok" alebo nedajboze "humanitnych" vied rozdiel medzi matematikou a fyzikou je v tom ze kym matematika si zadefinovala axiomy sama a znich vsetko odvadza, u fyziky axiomy nepozname a snazime sa ich vypatrat. staci si teda zadefinovat v matematike ine axiomy a dostaneme uplne inu matematiku... Odpovedať Známka: 3.8 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: zeratul | Pridané: 14.2.2012 16:19 co ti ja viem, ci prave fyzika vie predpovedat veci v buducnosti?(povedal by som ze skor system dif. rovnic :)) napr. za poziciou planet je kopa matematiky, vselijake sustavy rovnic a pod. Fyzika mi povie ze ked zmiesam sol a vodu, ze vznikne roztok, matika mi povie, ze kolko percentny :) Odpovedať Známka: -1.1 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: leader | Pridané: 14.2.2012 18:41 omg. roztoky ma na starosti chemia!!! Odpovedať Známka: 5.4 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od: Era | Pridané: 14.2.2012 17:15 Omyl, Fyzika opisuje tento svet len s urcitou pravdepodobnostou. To ti povie aj sam fyzik. Fyzika totiz vychadza z nameranych dat, a teda cim viac dat tym vacsia sanca ze to plati a naopak. To ze mi tomu verime je ina vec, ale staci sa len pozriet comu setkemu sme minulosti verili aby sme uvideli ze nie vzdy je to pravda. Oproti ostatnym vedam je rozdiel v tom ze ziskavanie dat a celkovo vztahy su ovela zlozitejsie a teda si ich zjednodusujeme a su nepresnejsie. Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: Pjetro de | Pridané: 14.2.2012 17:27 Pravda je, fyzika sa ma pravo povazovat za kralovnu prirodnych vied, pretoze je to defacto aplikovana matematika. Presnejsie teoreticka cast fyziky sa dost prelina s aplikovanou matematikou s nejasnou hranicou. NIc to vsak nemeni na samotnom fakte povahy jednotlivych vied, resp. druhou uvazovania a objektov smumania. Matematika skuma cire abstrakcie. Prvocisla nie su v jadrach hviezd, diskriminanty nerastu na stromoch, diferencialne rovnice nie su v nerastoch na Mesiaci. Matematika JE JAZYK fyziky na efektivny popis fyzikalnej reality. Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: leader | Pridané: 14.2.2012 18:51 s tymto suhlasim Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: Pjetro de | Pridané: 14.2.2012 17:27 To ze nam matematika dovolila aj nieco predpovedat mozeme vdacit istym panom v 15. a 16. storoci. Nerad by som ale bol aby z toho vyplynulo ze matematika je nadradena vsetkemu, vsetky vedu je len vyuzivaju a matematiky cakaju, kedy sa na nich niekto laskavo obrati s problemom, na ktory ponuknu riesenie. T.j. matematicke teorie, papierove abstraktne platonske svety bez akejkolvek analogie ci uplatnenia v praxi. Situacia byva aj opacna: na realny problem nemame matematicke riesenie. Nie preto ze je dokazane ze neexsituje, ale jednoducho preto ze ho este nikto nenasiel. A tieto dve stranky matiky a fyziky sa doplnaju. Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: Pjetro de | Pridané: 14.2.2012 17:27 P.S. A taka cast matiky ktorej sa nadava teoria chaosu hovori, ze napr. aj taka slnecna sustava je chaoticky system. Z dlhodobeho hladiska za take dve miliardy rokov bude vyzerat inak, odchylky obeznych drah budu aj 10-15%. Ak by sme to pozorovali v super-zlychlenom filme (napr. 2 miliardy rokov za minutu), obezne drahy planet by kmitali ako gulate prstence a za dva miliardy rokov budu inde. Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: Pjetro de | Pridané: 14.2.2012 17:30 Takze ano, fyzika vie predpovedat buduce javy, stavy systemu atd ... ale len preto ze mame na to jazyk (matematiku) a za dalsie: nie je to mozne s nekonecnou presnostou - ako napokon nic vo fyzikalne realite. "Nekonecna presnost" je abstraktny matematicky pojem, ako napokon vsetko v matematike. Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od: werqwerqwe | Pridané: 16.2.2012 10:34 ak zjednotime vsetky sily do GUT tak podla toho co som cital bude mozne predpovedat presne polohu kazdej castice v ktoromkolvek case. Odpovedať Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: Pjetro de | Pridané: 17.2.2012 8:24 Zle si cital. Princip neurcitosti nam nic nehovori? Ludia nemaju ani sajnu (ani ja) aky je mikrosvet totalne sibnuty a bizardny. Napr. tak spin. Ak niekto o tom nahodou nieco pocul, tak si mysli je spin castice je to, ze sa ta castica ako gulicka otaca okolo osi. BLBOST NA n-tu ked n sa blizi k nekonecnu. Spin je kvantovomechanicky atribut, bez AKEJKOLVEK ANALOGIE pochopiteknej nasmu mozgu a na to, na co sme zvyknuti z kazdodenneho zivota v nasej mierke. Tento atribut (ktoremu sa nadava) castic je nieco ako dosledok narusenia reprezentacie grupy rotacnej symetrie, kde hra rolu moment hybnosti. Odpovedať Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: Pjetro de | Pridané: 17.2.2012 8:25 Ma to nieco spolocne s rotaciou v 3D priestore a prislusnou grupou SO(3) a preto sa to pomenovalo spin. Ale je nemozne snazit sa to napasovat na nieco zo sveta nasich rozmerov. Castica (ktoru by sani nemozeme predstavovat ako gulicku) sa sucasne moze tocit nie okolo jednej osi, ale okolo dvoch osi. Alebo okolo troch osi. Vies si predstavit gulicku otacajucu sa SUCASNE okolo vsetkych troch osi x,y,z? Ak ano, k dokonalosti chyba uz len predstavit si gulicku otacajucu sa okolo nekonecne vela osi infinitezimalnou (nekonecne malou ale nie nulovou) rychlostou. Vela stastia pri predstavovani. Odpovedať Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: Pjetro de | Pridané: 17.2.2012 8:25 Detto elektricky naboj je nieco ako dosledok narusenia reprezentacie grupy translacnej symetrie (posunutie 3D priestore,) kde hra rolu hybnost. Odpovedať Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: Pjetro de | Pridané: 17.2.2012 8:32 Podobny kvantovomechanicky atribut je izospin. Silnej interakcii je uplne u prdele ci ma posobit na proton alebo neutron, ponivat silna interakcia vlastne posobi medzi kvarkami "vnutri" protonov a neutronov. To ze silna interakcia drzi pohromade aj samotne protony a neutrony je sposobene tym, ze "PRESAKUJE" aj von. Atomove jadro pokope (t.j. samotne protonya neutrony ako celok) teda drzia PRIESAKY silnej interakcie zvnutra protonov a nuetronov. Je jej teda u zadku ci ma posobit na proton alebo neutron, kedze v skutocnosti sa jedna len o priesaky posobenia trojic kvarkov prvej rodiky. Izospin vyjadruje akusi vnutornu symetriu hadronov, v tomto pripanie mieru PROTONOVOSTI a NEUTRONOVOSTI, vo vseobecnosti mieru HADRONOVOSTI. Odpovedať Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: Pjetro de | Pridané: 14.2.2012 17:41 Axiomy v zmysle matematiky v inych vedach neexistuju - a teda ani vo fyzike. Ak nieco pokladame vo fyzike za svate, vzdy to bolo podrobene desatrociami ci starociami experimentov a pozorovani a nepredstavitelneho uspechu teorie aj napr, v schopnosti predpovedí. Staci vsak experiment za inych podmienok (napr. za takych ake doteraz nebolo mozne dosiahnut kvoli technologickemu rozvoju) a nieco je bud trocha inak, alebo v uplnom rozpore s doterajsou teoriou. Tu vtedy treba prekopat. Niektore take "svate pravdy" sa tak vo fyzike udrzali tisicrocia a potom sa ukazalo ze musia padnut. Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: leader | Pridané: 14.2.2012 18:51 samozrejme vo fyzike sa tomu nehovori axioma ale "teoria vsetkeho". zrejme existuje konecny pocet rovnic ktorymi sa da opisat fyzikalna realita okolo nas Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: Pjetro de | Pridané: 14.2.2012 20:03 Asi si neromumieme. Ak chces analogie a prirovnania, tak "Teoria vsetkeho" nie je analogia axiomy, ale axiomatickeho systemu, resp. na nom vybudovanej celej teorie. Samotna axioma su samotne predpoklady (z ktorych sa stanu "docasne svate pravdy") a z ktorych vychadzame. Napr. v pripade Einsteinovej ŠTR: konstatnost rychlosti svetla a relativnost pohybu. Tieto svate pravdy boli odvodene na zakl. toho ze sa nedala sklbit Maxwelova teoria a Newtonova teoria. Jednu z nich bolo nutne pozmenit/zovseobecnit. Vzhladom na to ze Maxwelova teoria davala v tom case neslusne dobre vysledky a predpovede uz takmer pol storocia a NEwtonova teoria mala svoje tamne stranky a nevedela vysvetlit iste jemne nuansy, Einstein logicky zvolit Newtonovu teoriu, ktora potrebuje reviziu. Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: Pjetro de | Pridané: 14.2.2012 17:41 Naproti tomu matematika je ina. Ano mas pravdu ine axiomy ina teoria. Dokonca aj tym ako, kde, kedy, ake axiomy zmenia a ci zmenia teoriu, aj tym sa zaobera samotna matematika. Dalej v axiomatickom systeme nemozes zmenit hocijaku axiomu za hocijaku, axiomaticky system musi plnat iste podmienky. Ak nahodou bude aj potom bezosporny a nezavisly (uplny byt nemusi), tak jednoducho dostanes UPLNE INU TEORIU, ktora nie je v ASBOLUTNE ZIADNOM ROZPORE s predoslou teoriou, predtym ako si vymenil jednu axiomu! Lobacevsleho ci Riemanova geometria nie je v absolutne ziadnom rozpore s euklidovskou. Su to odlisne teorie, vsetky tri uplne bezosporné a nezavislé, dokokonca aj uplné (na rozdiel od axiomatickeho systemu teorie cisel). Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: Pjetro de | Pridané: 14.2.2012 17:42 Stale som vsak len v polovici. Druha strana je matematicka logika. Axiomaticky system a matematicky logika su dve pomyslene strany pomysleneho rovnobeznika. Staci ak sa zmeni jedna z nich (bezosporne), ci uz axiomaticky system alebo matematicka logika, tak mame inu teoriu podobne ako mame iny rovnobeznik. Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: jupiii | Pridané: 14.2.2012 20:34 Rad by som sa dozvedel aj tu druhu polovicu +1 :-) Odpovedať Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od: sdfsdf | Pridané: 14.2.2012 19:05 matematika je nastroj, bez ktoreho by fyzika existovat nemohla Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od reg.: Pjetro de | Pridané: 14.2.2012 19:57 Tak tak ... ale nemalo by to vyvolavat vzdy iba tento jednostranny pocit ze fyzika vyuziva hotovu matematiku. Aj prakticke problemy fyziky mozu podnietit vznik novych matematickych disciplin, teorii, oblasti, alebo len nejakych izolovanych matematickych poznatkov, ktore sa za par desiatok rokov ukazu previazane s nejakym uplne inym matematickym poznatkom. Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

nie je mi celkom jasné Od reg.: neutron | Pridané: 14.2.2012 13:00 prečo sa má zvyšovať výkon keď našli stopy medzi 124 až 125 Gev/c^2 pre hmotnosť. možno sa zvýši počet zrážok ale ten by sme dosiahli aj pri väčšej intenzite lúča. zatiaľ sa všetko najlepšie identifikovalo pri ionových zrážkach, tam vlastne sú najlepšie podmienky pre čisté zrážky. dosť pochybujem že nájdu higsa pri protónových zrážkach, aj teraz to bolo pri ionových zrážkach. Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:

Re: nie je mi celkom jasné Od: lolo21 | Pridané: 14.2.2012 16:04 no, tevatron mal 1 TeV a vedeli len veľmi zhruba vylúčiť určitý interval energií. Možno keby zbierali dáta 50 rokov tak by sa z toho dalo niečo vycucnúť, ale ono to nie je tak že zrazíš dve 62 GeV častice a ahaho higgs. Ak by to bolo také jednoduché tak ho v dnešnej dobe vieme nájsť hádam aj na nejakom urýchlovači v SAV... Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: nie je mi celkom jasné Od reg.: zeratul | Pridané: 14.2.2012 16:22 ono by stacilo aj zrazit dve 62GeV castice, kebyze je istota ze tam vznikne prave Higgs, pravda je taka, ze tam vznikne kopa sajrajtu vselijakeho a maaaaaaalo Higgsa, preto to musia kompenzovat vykonom aby tam vznikalo co najviac zrazok a co najviac vselijakych rozpadov a tym padom sa zvysuju sance ze sa objavi aj ten Higgs Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

no jo Od: valentiiin | Pridané: 14.2.2012 13:19 by ma zaujmala ta spotreba el.energie :D Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: no jo Od: nic extra | Pridané: 14.2.2012 16:15 klasika, autobatéria s menicom 380V/100W Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

.... power consumption ... Od: vedator | Pridané: 14.2.2012 13:50 http://lhc-machine-outreach.web.cern.ch/ Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

nodoriti! Od: krsitaboha | Pridané: 14.2.2012 14:00 UZIVATEL... DETEKOVAT... TU TU TU TU a TU a mnohe ine... absolutne otrasne Odpovedať Známka: 1.1 Hodnotiť:

Neutrino vs Svetlo Od: vadimo_user | Pridané: 14.2.2012 14:14 Mozno je rychlost svetla nedostatocna a rychlost by sa mala skor priblizovat neutrinu :-) Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:

Kdeje Pjetro nende? Od: Vrtznik?! | Pridané: 14.2.2012 14:17 Chlapci z CERNu zakvantili. Ocakavam garazoveho fyzika PIjetro nejDE a jeho siahlodlhy filozoficky traktat "k teme". Ocakavam ho aspon na 6 prispevkov Odpovedať Známka: 4.4 Hodnotiť:

Re: Kdeje Pjetro nende? Od reg.: Pjetro de | Pridané: 14.2.2012 17:45 kukni hore, uz som prekrocil tvoju normu :) p.s. nie som fyzik, informatik a asi ani matik ... len viem ze nic neviem Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:

Re: Kdeje Pjetro nende? Od: Vrtznik?! | Pridané: 14.2.2012 23:44 Vdaka ze si nesklamal. Si ako taka nemenna konstanta, mohli by ta pouzivat pri vypoctoch ako pevny o(d)porny bod. Pomohol si mi sformulovat teoriu o minimalnej dlzke Pjetrovych traktatov. Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:

Re: Kdeje Pjetro nende? Od reg.: K-NinetyNine | Pridané: 15.2.2012 1:24 kym nebude podporena experimentom/pozorovanim/predpovedou, tak je to hypoteza. a pokial nepresla peer review, tak nas velmi nezaujima (mozno len ako chutovka, nie ako plnohodnotna hypoteza) Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:

e5555 Od: lolo21 | Pridané: 14.2.2012 14:20 a to ako už je taký problém zvýšiť to na 7,000000063 TeV, aby rovno leteli rýchlosťou svetla? Odpovedať Známka: -0.8 Hodnotiť:

Re: e5555 Od: ...a povedal som | Pridané: 14.2.2012 15:00 si vrták (a troll). Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: e5555 Od: lolo21 | Pridané: 14.2.2012 16:02 pravdu máš, moc okato prehnané to bolo. každopádne im gratulujem a posielam kvety! Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:

Re: e5555 Od reg.: Pjetro de | Pridané: 14.2.2012 17:46 Tak tento bol dobryyyyyy, na tom by sa rehnil mozno aj Sheldon Cooper. Odpovedať Známka: 6.4 Hodnotiť:

l.h.c Od: Asahi Kokotta | Pridané: 15.2.2012 7:14 hej a co ked sa tim napikovanim magorom podari fakt nasimulovat nejaky novy, alebo opacny mensi velky tresk a odfajcia polku zeme? alebo celu. chcu to predsa nasimulovat co najlepsie. Odpovedať Známka: -7.1 Hodnotiť:

Re: l.h.c Od: sameness | Pridané: 15.2.2012 7:36 v tom pripade to bude super lebo vznikne novy ziot ktory stvoritelmi budu machri z cern-u Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: l.h.c Od: lwokrj | Pridané: 16.2.2012 2:40 si necital ze tu bol tipek z buducnosti a snazil sa sabotovat LHC? ta odstavka hned po jeho spusteni? to bol on.. napchal bagetu do supravodivych magnetov :) http://dopice.sk/1TX Odpovedať Hodnotiť:

Re: l.h.c Od reg.: Pjetro de | Pridané: 15.2.2012 7:52 1) pravdepodobne asi ako keby si sa mal naucit solidne gramatiku a stylizaciu, resp. ako to ze sa pretunelujes do 4. dimenzie 2) keby sa to naaaaaaaaaaaaaahodou stalo, tak si aspon usetrime trapenie pri kolabse nasej uzasnej civilizacie a bude to rychlovka Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: l.h.c Od reg.: Pjetro de | Pridané: 15.2.2012 8:00 Napr. nechapem vyburane xichty ohladom cien pohonnych hmot. Ooooooo magicka hranica 1,5 € za liter. Neviem ci su ludia tak zadubeni alebo ano. 1) Numericka hodnota ceny sa bude vzdy zvysovat, pokial je aspon mierna inflacia zlomok percenta (ekonomovia hovoria vraj idealna inflacia je 1,5-2% a nie zlomok %, neviem sice preco ale je to mozne), na deflaciu musia byt sakra ekonomicke priciny 2) Pohonny hmoty su ten druh tovaru, ktory Z DLHODOBEHO HLADISKA na hodnote neklesa ako napr. PC komponenty. Takze zaslepenci co si nevidia dalej od spicky nosa pri cene 2 € za liter (kt. tu bude za 3-4 roky) asi dostanu infarkt. A obavam sa ze tam sa to nezastavi. Napokon bublina cien pohonnych hmot musi splasnut (mozno uz za 10 rokov, ale myslim ze neskor) ako ceny nehnutelnosti v 2008, kedze teraz su nehnutelnosti o 30% lacnejsie ako v 2008. Splasnutie cenovej bubliny pohonnych hmot ale budu ihmo sprevadzat ine okolnosti ako u nehnutelností. Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

vákuum Od reg.: neutron | Pridané: 15.2.2012 12:06 hovorí sa že celý vesmír je vyplnený higgsovým poľom ktoré dodáva relativistickú hmotnosť napr. elektrónu, a boson je akokeby sme vstúpili do higgsovho blata (poľa) a čím je väčšia topánka tým by sme na ňu viac hmoty nabrali. a to vlastne by mal byť ten boson z ktorého by častica brala hmotnosť. vieme že na hmotnosť pôsobí gravitácia ktorá je v celom vesmíre pretože pôsobí takmer neobmedzene. to by malo znamenať určitú spojitosť medzi hmotnosťou a gravitáciou častíc. v spojitosti medzi vákuom kde sa hovorí tiež že vákuum nie je celkom prázdne ale môžu sa tam nachádzať virtuálne častice a antičastice (bolo to aj preukázané pokusom). v súvislosti s tým sa hovorí aj o fluktuácii vákua, čo by malo znamenať že tam asi nepôsobí gravitácia teda aj higgsové pole tam by nemalo byť. ak sme detekovali higsa tak to by znamenalo že vlastne my sme mali vytvoriť fluktáciu a vytiahnuť z higsovho poľa higsa a zmerať ho. Odpovedať Hodnotiť:

Re: vákuum Od reg.: neutron | Pridané: 15.2.2012 12:16 chcem sa ešte opýtať na jednú vec, tie častice ktoré si berú hmotnosť od higgsovho bosónu by mali mať hmotnosť menšiu ako higs. ale existuje jedna častica ktorá je ťažšia ako higs, je to top kvark. o top kvarku sa hovorí že skôr kým vznikne tak sa rozpadne, tak je to potom častica alebo teória o častici o ktorej nevieme povedať čo vlastne je? Odpovedať Hodnotiť:

Re: vákuum Od reg.: Pjetro de | Pridané: 15.2.2012 17:47 Neviem ako sa moze nieco rozpadnut skor ako to vznikne, nasledok by predchadzal pricine a bola by narusena kauzalita. Ide o to ze tie tazke castice su tak nestabilne a existuju tak kratku dobu (10^(-24) sekundy ci menej), ze ich nie je mozne priamo detekovat/detegovat, ale iba produkty ich rozpadu/interakcie. V podmienkach experimentu jednoducho nedokazu existovat dlhsie. Pri tlaku 10^18 atmosfer a 10^32 kelvinov prosim, ale dosiahnut take hodnoty v makroskopickych meritkach (napr. centimeter kubicky) a v makroskopickom case (napr. sekunda) nasa civilizacia nedokaze. Mas nejaky link kde top kvark zanikne skor ako vznikne? Odpovedať Hodnotiť:

Re: vákuum Od reg.: neutron | Pridané: 15.2.2012 19:07 nenašiel som ten link, ale zrejme mysleli že sa nestačí hadronizovať a jeho pozadie na detektoroch je podobné ako higs. čo som videl pozadia tak je to skutočne tak, proste sa v kanáli nedá identifikovať priamo, tú hmotnosť bude naberať zrejme od ľahších bosónov a kvarkov. ešte sa opravím higgsové pole by malo byť zložené z higgsových bozónov. to s tým rozpadom bola len jedná veta v článku. tiež som vedel že by to bola porušená kauzalita. ešte by som sa ťa chcel opýtať, mala by byť spojitosť medzi gravitáciou vo vákuu ak sa hovorí o hmotnosti. ak by sme chceli pozorovať higsa zvlášť museli by sme vytvoriť fluktuáciu vákua, keďže vieme že vo vákuu existujú virtuálne častice. pri poslednom pozorovaní tam boli zaznamenané aj virtuálne bosóny Z. Odpovedať Hodnotiť:

Re: vákuum Od reg.: Pjetro de | Pridané: 15.2.2012 21:34 Ako hovorim nie som fyzik, ale ak pravdopobnost vzniku niecoho (vo fluktuaciach vakua) napr. toho virtualneho higgsa je kvadriliardu-nasobne mensia ako pravdepodobnost vzniku virtualneho paru elektron-pozitron (kvoli neurcitosti dvojice energia-cas), tak musime cakat sakra dlho. Vzdy pri tom ide o nastavene podmienky pokusu/pozorovania a teda to ako na co sa sustredime. Na cim kratsi cas tu virtualnu casticu chceme (cim mensia neurcitost v case), tym je dovolena vascia energia a teda hmotnejsia castica (t.j. tym vacsia neurcitost v energii) ... a opacne. Odpovedať Hodnotiť:

to snad nie Od: andkoo | Pridané: 16.2.2012 6:58 detegovat!! Odpovedať Hodnotiť:

Re: to snad nie Od reg.: neutron | Pridané: 16.2.2012 12:10 samozrejme detekovať nedával som pozor, pardón Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár