neprihlásený Streda, 25. marca 2026, dnes má meniny Marián
Výskumníci vytlačili grafénové tranzistory

DSL.sk, 27.11.2011


Výskumný tím z Cambridgskej univerzity demonštroval výrobu grafénových tranzistorov pomocou modifikovanej atramentovej tlače. Informoval o tom MIT Technology Review.

Výrobou tranzistorov prípadne čipov a integrovaných obvodov pomocou tlače sa v posledných rokoch zaoberá viacero výskumných projektov, keď takto vyrábané tranzistory sú síce výrazne väčšie a pomalšie ako klasické tranzistory vyrábané litografiou ale ich výroba je mnohonásobne lacnejšia a môžu byť tlačené napríklad aj na flexibilné povrchy.

Vedci z Cambridge použili pre tlač upravenú tlačiareň Epson Stylus 1500, jednotlivé kvapky atramentu mali priemer od 90 do 150 mikrometrov podľa materiálu podkladu.

Testované boli dva typy atramentov, s grafénom vyrobeným z grafitu rozpustením v N-Methylpyrrolidone a s grafénom kombinovaným s organickým polymérom PQT-12. Tranzistory vyrobené oboma atramentami mali vďaka vlastnostiam grafénu lepšie parametre ako tranzistory vyrobené tlačou pri izbovej teplote z iných materiálov.

Grafénový tranzistor mal rekordnú mobilitu elektrónov 95 cm2/Vs pri on/off pomere 10, tranzistor z grafénu kombinovaného s PQT-12 mal pri dostatočne vysokom on/off pomere pre viaceré aplikácie 4 x 10^5 zase najvyššiu mobilitu 0.17 cm2/Vs. Okrem toho výskumníci testovali aj tlač priehľadných grafénových vodičov.

Grafén, jedna vrstva atómov uhlíka z grafitu viazaných v pravidelnej hexagonálnej mriežke, je materiálom s viacerými zaujímavými mechanickými a fyzikálnymi vlastnosťami.

Jedna jeho vrstva má hmotnosť 0.77 miligramu na meter štvorcovej plochy, je ohybná a pritom má pevnosť až 42 N/m2. Grafén je takmer priehľadný, pohlcuje iba 2.3% svetla ľubovoľnej vlnovej dĺžky.

Zároveň má veľmi vysokú mobilitu elektrónov, je vhodný pre konštrukciu rýchlych tranzistorov a počíta sa s ním ako s potenciálnou náhradou kremíka. Tepelná vodivosť grafénu je desaťkrát lepšia ako tepelná vodivosť medi.

Jedným z hlavných centier výskumu grafénu je Veľká Británia, v univerzitách v Manchestri a Cambridge. Grafén izolovala a objavila respektíve potvrdila niektoré jeho vlastnosti dvojica ruských vedcov Andrej Geim a Konstantin Novosel pracujúcich na Univerzite v Manchestri.



Najnovšie články:

Vedci úspešne preniesli antiprotóny nákladným autom, chystajú sa na dlhú cestu
Vydaný nový Firefox so zabudovanou VPN, zatiaľ nie na Slovensku
Seriál Star Trek: Starfleet Academy bol zrušený
USA kvôli bezpečnosti zakázali zahraničné routery
NASA inštaluje na ISS ďalšie solárne panely
V autách bude viac ako 300 GB RAM, myslí si popredný výrobca pamätí
Musk ide postaviť veľkú továreň na čipy
Kataster mal ďalšie IT problémy, odvčera exspirovaný certifikát
Intel možno bude meniť pätice CPU menej často
Windows 11 užívatelia kritizujú, Microsoft sľubuje zlepšenie kvality aj aktualizácií


Diskusia:
                               
 

Takze v blizkej dobe si uz budeme moct tlacit svoje integrovane obvody z PDAcka cez Wifi vo velkom kancli? Cool.

Pokazila sa ti SD karta? Nevadi, skoc do kanclu a vytlac si novu. Mas malo RAMky? Vytlac si novu cez obednu prestavku.

Tomu hovorim naozajstne zamestnanecke benefity.
Odpovedať Známka: 6.1 Hodnotiť:
 

neviem ci si si vybral spravnu karieru
Odpovedať Známka: -2.6 Hodnotiť:
 

Konecne nadobudne zmysel moja oblubena fraza "Netaraj, lebo ti obvody roztrham ako mokry papier."
Odpovedať Známka: 7.6 Hodnotiť:
 

a ako si si ju stihol oblubit?
Odpovedať Známka: 2.7 Hodnotiť:
 

a ako mozes chiet vediet nieco, co nechces vediet?
Odpovedať Známka: 6.9 Hodnotiť:
 

Ešte nech popracujú na odporoch, kondenzátoroch, diodách a môžem si vytlačiť rovno celý obvod a žiadne leptanie alebo škrábanie plošáku
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

Pojem impulzna elektronika ti nic nehovori? Tranzistormi a diodami nahradis lubovolny RLC obvod. Moderne svaby su uz davno bez tejto old school elektrotechniky odporu, cievky a kondika. Uz len tranzistory a diody...

PS: OK, zdroje a ostatne zariadenia stavane na velky vykon su vynimka :-)
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

RLC obvod nenahradíš ničím!
Odpovedať Známka: 4.8 Hodnotiť:
 

by si sa čudoval
Odpovedať Známka: 5.7 Hodnotiť:
 

To teda aj ty prečo sú stále v jemnej elektronike letované smd-čka odpory a kondíky.
Odpovedať Známka: 6.4 Hodnotiť:
 

pretože namodelovať súčiastku je oveľa zložitejšie a nákladnejšie ako ju jednoducho použiť :)Napríklad ale také indukčnosti s rádovo stovkami až tisíckami Henry sa dajú simulovať.Vlastne , indukčnosť môžeš simulovať, obvod na to sa volá gyrátor a nahrádza indukčnosť v rezonančnom RLC obvode :)
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

Gyrátor? A už si videl ako to funguje?
Malé indukčnosti sa na doskách plošných spojov tvoria tenkými slučkami medi, napríklad v tvre špirály, či iných pekných tvarov. Ide o to, aby sa získala nejaká malá indukčnosť, kedže v malom ju elektronicky nevieme nahradiť.
A vlastne ani RC obvod nejde nahradiť...
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Gyratory sa bezne pouzivaju vo frekvencnych filtroch,napriklad ekvalizeroch,jedna sa o trosku modiffikovane zapojenie operacneho zosilnovaca . S tymi cestami mas samozrejme pravdu,castokrat ,teda vo vecsine pripadov su parazitne indukcie a kapacity ciest plosnych spojov na obtiaz ako na uzitok
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Gyrator urcite nenahradza indukcnost, nieco malo si snad este z teorie obvodov pamatam
Odpovedať Hodnotiť:
 

Tak si to pohladaj, pomocou gyratora nahradzas indukcnost v rezonancnom RC obvode
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nie, ty si to pohladaj. Napisal si ze gyrator nahradza indukcnost, co nie je pravda. Gyrator vie menit jednu impedanciu na inu, teda kapacita za gyratorom sa bude pred gyratorom javit ako indukcnost. Co je zrejme to co si myslel, ale rozhodne to nie je to co si napisal.
Odpovedať Hodnotiť:
 

taky kondik s nizkymi kapacitami si mozes uz teraz vytlacit, nie?
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

taky si spravis z 2 Al folii a jedneho papiera
tam nemas co tlacit
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

a zabudol si este na taky niemenej dolezity instrument, svist.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

cez PDA vo velkom kancli a prisli si po hotove tranzistory...
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Už to vidím v časopise Radio amatér ako bude schéma zosilňovača a napísane stačí vystrihnutú a mate zosilňovač:D
Odpovedať Známka: 9.2 Hodnotiť:
 

jako z ABC-čka
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

alebo Fifík
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

to je dobré. vystrihovačka pre elektrotechnikov :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

zrobte už niekto video ako sa tlačí čez wifi vo velkom kancli

Odpovedať Známka: 3.0 Hodnotiť:
 

video mas predsa tu, tu, tu a tu.
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

skor tu, tu a tu. 4x tu je vela.
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

cim viac tu, tym viac DSL
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

Tak z hruba:
a) zozenies si mobil alebo PDA s Androidom
b) pojdes na Android Market a stiahnes si PrinterShare
c) kupis si licenciu za cca 10€
d) zapnes Wifi a tlacis co potrebujes
Odpovedať Známka: 0.8 Hodnotiť:
 

Tieto hracky som si raz nastudovaval. Problem pri tychto tlacenych tranzistoroch je, ze sa da vyrobit dobry tusim len N mosfet a komplementarny k nemu, teda P, ma ovela horsie parametre aj materialy na jeho vyrobu su horsie dostupne.
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

Whats????
Odpovedať Známka: -6.4 Hodnotiť:
 

ta pevnosť je blbosť, keby mal naozaj 42N/m2 tak to dáva pevnosť 42Pa, pritom pevnosť je cez 100GPa (ocel má 200-500MPa)
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

Fakt blbosť? Nemeral som to, ale ak si predstavíš "list" grafénu s dĺžkou hrany 1 meter, tak ak tú hranu zaťažíš telesom o hmotnosti cca 4.28 kg (pri gravitačnom zrýchlení 9.81g), tak by to teleso tá hrana mala udržať. Uvedom si, že ten "list" grafénu má hrúbku iba jedného atómu uhlíka..
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ja som tiez minule tlacil, tlacil, ako ti vyskumnici, ale grafenove tranzistory sa mi za ten svet vytlacit nepodarilo.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

No asi si vytlačil niečo iné a asi to aj hodne smrdelo.
:-)
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

No ale nezufaj! Zaklad mas spravny a to uhlik.
Uz len musis najst spravnu teplotu/tlak, oddelit primesi a katalizatory a bude aj grafen. ;-)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

nie, nie ja nemusim, ja uz ho tlacim....
Odpovedať Hodnotiť:
 

s tou pevnosťou to asi nemáš úplne jasné. to čo ty vravíš, že oceľ má pevnosť stovky Mpa je pravda.. Tu však píšu o pevnosi jednej konkrétnej vrstvy, nie materiálu ako takého (veeeľmi tenkej vrstvy kedže má len 0,77 miligramu na m2). to sa nedá len tak porovnávať
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

o chvilu si budeme moct vytlacit hocico
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

aj rytmusovu hlavu
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár