neprihlásený Štvrtok, 26. marca 2026, dnes má meniny Emanuel
Na MIT vyvinuli umelý list

DSL.sk, 1.10.2011


Vedecký tím z Massachusettského technologického inštitútu, MIT, v piatok informoval o vyvinutí zariadenia realizujúceho chemickú reakciu podobnú prvej fáze fotosyntézy.

Úlohou zariadenia, vyvinutého v spolupráci so spoločnosťou Sun Catalytix založenou šéfom tímu z MIT Danielom Nocerom, je premieňať energiu slnečného žiarenia na energiu uloženú v chemických väzbách, ktorú je neskôr možné uvolniť za generovania elektrickej energie.

Špecificky zariadenie, označované vedcami ako tzv. umelý list, rozkladá molekuly vody na kyslík a vodík. Zariadenie je plne pasívne, zložené z vrstiev viacerých rozličných materiálov.

Po umiestnení do vody a dopade slnečného svetla na jednu stranu zariadenia toto na tejto strane generuje molekuly kyslíka, O2, v plynnom skupenstve a na opačnej molekuly vodíka, H2, v plynnom skupenstve.

Vodík a prípadne kyslík môžu byť zachytávané a použité vo vodíkových palivových článkoch na generovanie elektrickej energie. Výhodou oproti fotovoltaickému spôsobu generovania elektrickej energie je možnosť vodík jednoducho a lacno dlhodobo uskladňovať.

Základom zariadenia je kremíkový solárny článok prepojený s katalyzátorom na báze kobaltu vyvinutým vedcami z MIT, umiestneným na strane s dopadajúcim slnečným žiarením. Tento katalyzátor realizuje samotný rozklad vody za vzniku kyslíka a jadier vodíka, protónov.

Katalyzátor na druhej strane, zložený z niklu, zinku a molybdénia, vytvára z jadier vodíka molekuly plynného vodíka.


Schéma umelého listu (obrázok: MIT)



Predstavený prototyp premieňa na energiu viazanú v molekulách vodíka len 2.5% dopadajúcej slnečnej energie. Na výrobu náročnejšia verzia s komplikovanejším prepojením katalyzátorov so solárnym článkom drôtmi dosahuje 4.7%.


Umelý list v činnosti (video: MIT)



Výhodou zariadenia oproti iným podobným vyvíjaným technológiám je nenáročnosť a nízka výrobná cena, zariadenie ale ešte nemá dostatočné parametre na komerčné využitie. V ďalšej fáze vývoja plánujú vedci zlepšovať efektivitu a prípadne testovať iný materiál pre použitý solárny článok.



Najnovšie články:

Predaje OLED monitorov sa takmer zdvojnásobili, viedol Asus
V CPU pre smartfóny vedie MediaTek, Qualcomm bol predbehnutý už aj Apple
Ministerstvo vnútra malo opäť IT problémy, ovplyvnili klientské centrá a oddelenia dokladov
Protimonopolný úrad urobil razie kvôli optickým sieťam
Seriál o alternatívnom vývoji dobývania vesmíru bude mať ešte dve série, potom skončí
NASA opäť výrazne zmenila plány s letmi na Mesiac
Arm začala ponúkať svoj prvý procesor, pre dátové centrá
Vedci úspešne preniesli antiprotóny nákladným autom, chystajú sa na dlhú cestu
Vydaný nový Firefox so zabudovanou VPN, zatiaľ nie na Slovensku
Seriál Star Trek: Starfleet Academy bol zrušený


Diskusia:
                               
 

tak toto je super, ak to bude dostatočne efektívne už nebude problém s vodíkovými palivovými článkami a ich náročnou výrobou a rope môžme definitívne povedať zbohom. Je mi jasné, že to tento ani v najbližších 5 rokoch ešte nebude, avšak je to úžasné, klobúk dole.
Odpovedať Známka: 8.1 Hodnotiť:
 

myslim ze ropny kartel uz jedna o odkupeni patentu :-D
Odpovedať Známka: 9.1 Hodnotiť:
 

on to odkupil este predtym ako ich (MIT) toto napadlo.
lenze oni (MIT) o tom este nevedeli.
Odpovedať Známka: 9.2 Hodnotiť:
 

konečne ľudia nemusia hladať lopuchy v lese aby si mohli vytreť riť, takto môžu použiť umely list z pohodlia domova.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Ropa sa neodstaví. Výrobky ako guma, asfalt a kopu iného je z ropy. A palivové články asi nepotiahnu 2km dlhý vlak, lode alebo prúdove lietadlo. Ale aj je to super a využije sa to.
Odpovedať Známka: 4.4 Hodnotiť:
 

Palivove clanky samozrejme potiahnu vlak aj lod, problem by mohol byt s lietadlom koli hmotnosti.
To je ale problem iba zdanlivo. Z lietadla sa palivovy clanok karboskou vyreze a vykopne von. Hadica z vodikovej nadrze sa napoji priamo na vyfuk a utiahne eskapaskou. Lietadlo potom funguje tak ako vsetky poriadne lietajuce stroje od cias fau-dva (V2) Vernhera von Brauna az doteraz.

Ak ma niekto pocit, ze si to predstavujem ako hurvinek valku tak inspirovala ma veta z clanku:
Výhodou oproti fotovoltaickému spôsobu generovania elektrickej energie je možnosť vodík jednoducho a lacno dlhodobo uskladňovať.

To urcite. Vodik je asi jedna z najlepsich latok na svete na jednoduche uskladnovanie.
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

Presne tak, k uprave lietadla na palivove clanky staci flexka a eskapastka.
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

a duct tape ;)
Odpovedať Známka: 7.6 Hodnotiť:
 

Mek Gajver tam je však potrebný ako technický dozor, inak by sa to mohlo pokaziť a USA by zas hovorili, ze to teroristi...
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

No Meg Gajver je uz na dochodku, takze si budu musiet najst iny dozor, no musim uznat, bol to pan majster, ktory dokazal aj z hovna urobit srobovak. :))
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

lebo raketoplan plny vodika tiez pouziva palivove clanky ...
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

A ta cenova efektivita na 1 km je tiez "magicka".
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Guma je/(moze byt aj) prírodniny produkt a zacina sa to "tazbou" kavcuku z kavcukovnikov ;).
Aj ked bez ropy by sme museli hladat nahradu napr. za take SBR ;)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Čisto teoreticky, možno aj prakticky, ak sa zdokonalí účinnosť, na cca 80-100%, tak nie je problém zničiť planétu.

Stačí rozložiť vodu a ostane nám iba kyslík a vodík. pričom už malé % kyslíka navyše v atmosfére spôsobí KOLAPS....

A vodík bude proces horenia podporovať...:))
Odpovedať Známka: -7.8 Hodnotiť:
 

A vieš čo vzniká horením vodíka a kyslika? Vodná para. A vuala, tvoj koniec sveta sa nekoná.
A teraz ma ospravedlnte, idem sa z točky napiť toho zhoreného vodíka, vypálene ovocie došuo...
Odpovedať Známka: 9.3 Hodnotiť:
 

Toto nemôžeš ani myslieť vážne... Svet nie je iba voda. Kukni sa na matematické prepočty, aj na ekologii sú to bežne preberané veci: Ak sa zvýši obsah kyslíka v atmosfére, začne planéta horieť.

Lesy, tráva, domy, prakt. všetko by ľahlo popolom. Náš ekosystém je v takom rovnovážnom stave, ako 100 tonový kváder na hrane priepasti.

Kymáca sa, prevažuje raz hore-dole, stačí ale závan motýlich krídiel a kváder sa preváži. Je jedno na akú stranu, výsledok je katastrofa.
Odpovedať Známka: -8.7 Hodnotiť:
 

Ak by sa zvysil obsah kyslika v atmosfere, bol by to problem. Jedine co by sa stalo, ze veci by "lahsie a rychlejsie" horeli - o nic via a o nic menej. To vsak staci na katastrofu, zalezi od zvysenia objemu kyslika. Na problem by vsak bolo treba zvysit objem kyslika zo sucasnych 21% na 26-28%, aby sa problem prejavil v takej miere, ze by sa zacalo ohrozovat ludstvo (poziare by boli na dennom poriadku a boli by tak velke, ze dnesne by boli v porovnani s nimi len zapalky).

Avsak zvysit objem kyslika v atmosfere z 21 na 28% nem take jednoduche.

Teraz sa vedu straaaaaaaaaasne polemiky, ci sme za posl, storocie zvysili obsah CO2 o 40 relatinych %, t.j. v atmosfere z cca 0,027% na 0,039%. To je prosim pekne absolutny rozdiel asi 0,012% v atmosfere. Na rozdiel vyse 5% v pripade kyslika by sme museli cakat trocha dlhsie.
Odpovedať Známka: 6.4 Hodnotiť:
 

ja si myslím, že nieje záujem vyrábať kyslík a vodík, aby sa vypúšťal do atmosféry. Práve naopak, izolovať ho v nádržiach a až po z reagovaní vo vodíkových článkoch sa ako voda dostane do prírody
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tak to je jasne kazdemu, ze KED UZ by sme vedeli vyrabat vodik a kyslik vo velmi velkych mnozstvach lacno, rychlo a efektivne, tak by sme to nerobili preto, aby sme ich vypustali do atmosfery, to je jasne kazdemu. Vysvetli to ale tym vyssie.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Jasné, ale stačí sa kuknúť do historie "soc.inžinierstva".... Neverím, že by niekoho nenapadlo vyrábať kyslík ako náhradu za vydrancované lesy... O pár rokov, až dosiahne populácia cca 9-10 mld. ľudí, vedci prídu s "geniálnym" riešením, ako vyrábať potraviny, aj kyslík..., jasné, je to trochu pritiahnuté za vlasy, ale v takých mestách, s minimom zelene sa toho na 99% niekto chytí.

P.S.O výrobe vodíka z vody sa toho dosť popísalo, údajne je to drahé, ale pokiaľ je ropa, zatiaľ sa nebude meniť spôsob zdaňovania obyvateľstva...., až ropa bude za 200 usd a viac, potom si budeme kupovať rovnako drahé vodíkové autá, aj keď bude palivo "zadarmo".
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Neboj, vyrubeme lesy a zastaviame travnate plochy. :) A bude po probleme s prebytkom kyslika.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Pokial viem, najvecsi producent kyslika su morske riasy.
Odpovedať Hodnotiť:
 

S ropou to take jednoduche nie je. Nechapem preco, ale ludia to vidia takto ropa = benzin (max. nafta).
Avsak ta rovnica je trochu ina a na pravej strane podstatne dlhsia. Z ropy nemame len palivo, ale aj plasty a kopu dalsich produktov a az na konci je napr. asfalt. Takze to nie je take jednoduche. Jedine ze by sme sa vratili ku cestam z macacich hlav, pristrojom z plechu a dreva.
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

to znie lakavo
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

steampunk ftw :D
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

S ropou to take jednoduche nie je. Nechapem preco, ale ludia to vidia takto ropa = benzin (max. nafta).
Avsak ta rovnica je trochu ina a na pravej strane podstatne dlhsia. Z ropy nemame len palivo, ale aj plasty a kopu dalsich produktov a az na konci je napr. asfalt. Takze to nie je take jednoduche. Jedine ze by sme sa vratili ku cestam z macacich hlav, pristrojom z plechu a dreva.
Odpovedať Známka: -7.1 Hodnotiť:
 

stale to znie lakavo
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Keby to implementovali do mňa, nemusel by som jesť.
Odpovedať Známka: -3.7 Hodnotiť:
 

to by si musel cestovat kazdeho pol roka z jedneho polu na druhy, ci planujes implementovat aj nadrze na noc?
Odpovedať Známka: -2.5 Hodnotiť:
 

pokial neparti medzi nas co vyzieraju v noci chladnicku ked pridu z krcmy, tak nevidim problem. :)
Odpovedať Známka: 9.5 Hodnotiť:
 

Podla mna, pride v noci ku chladnicke, otvori dvierka a rozmysla, co by si dal. A zrazu zisti, ze uz nie je hladny.
.
Kvalitna chladnicka so svetielkom s prichutou peceneho kurata.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tak toto ma zabilo :D:D:D. Kazdopadne kym to nie je aspon tak efektivne ako solar + elektrolyza vody tak to nema momentalne uplatnenie. Na druhej strane ak to je bezudrzbove (netreba sa starat o vymenu nejakych elektrod) tak by to mohlo mat buducnost...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Už nepotrebujeme rastliny na výrobu kyslíku... Možeme vyrúbať dažďové pralesy
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

Ja to hovorim uz davno. My, co teraz zijeme mame este kyslika habadej a ked umrieme, tak naco nam bude kyslik aj dazdove pralesy?

Uz dávno sa mohli vyrúbať a urobiť vsetkym vkusné mahagonove palubne dosky do 8 litrovych SUVciek.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Drevený obklad v aute ti príde vkusný?
Ja že to je preto aby to sedlákovi pripomínalo povoz..
Odpovedať Známka: 6.3 Hodnotiť:
 

mas fabku ?
Odpovedať Známka: 5.4 Hodnotiť:
 

HTP?
Hádka Troch Piestov?
Hromada Technických problemov?
to je jedno...aj tak Hovno To Potiahne
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

hodne to predjizdi..
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

Hrabaj Ty Pico si zabudol
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

Hoň to péro
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Horko Tazko Poskladane :)
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Hatatitla power
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

kyslíka máme habadej - v niektorých prípadoch by sa nemal počet bodov obmedzovať na 10
Odpovedať Hodnotiť:
 

vyborne, coskoro to budeme davat na mars a vytvorime tam human friendly atmosferu pre zivot. Snad sa dozijem doby obyvania inych planet, ako v mass effect :)
Odpovedať Známka: -5.4 Hodnotiť:
 

ak sa dozijes tak ti navrhujem neptun, je to tam pekne modre a pekne daleko
Odpovedať Známka: 6.5 Hodnotiť:
 

Ty by si ho poslal na plynneho obra? :)
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Snad sa dozijem doby, ked bude Zem taka cista ako bola kedysi...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

jj, zabi 7 miliard ludi, plus minus par stomilionov.
a pockaj tak 5000 rokov.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Challenge accepted!
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ak mozem poradit, zacni v okolo ciganskych osad. Tam bude proces samocistenia trvat najdhsie ;)
Odpovedať Známka: 7.9 Hodnotiť:
 

Zabudas na fakt, ze na povrchu Marsu je cca polovicna gravitacia oproti zemskej a Mars ma ovela vacsie problemy udrzat si atmosferu. Vlastne aj preto si ju neudrzal, je malo hmotny. Aj keby sa tam niekto naaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaahodou nejaku atmosferu pokusal vyrobit, tlak v udoli by bol asi ako na Mount Evereste - teda nyst moc a rozhodne by tam nevydrzala tak dlho ako na Zemi. Zem ma uz dostatocnu hmotnost na trvalu atmosferu po miliardy rokov, Venusa detto (ma az 81,5% hmotnosti Zeme). Mars ma len 10,7% hmotnosti Zeme, toz s atmosefrou ma smolu. Neviem kde je hranica pre planetu, aby si po astronomicky signifikantne dlhu dobu udrzala atmosferu, asi niekde v oblasti 50% hmotnosti Zeme.

Okrem toho by sa zislo zobudit do reality a nie snivat o teraformingu v horizonte pol storocia. Za toho pol storocia moze byt radi, ked nasa trapna civilizacia posle ma Mars par krat ludi podobne ako na Mesiac.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Na Marse podľa všetkého bola voda, aj život. po sta miliony rokov. Snáď zistíme, čo bolo príčinou jej odparenia.

Zem má dýchateľnú atmofréru iba poslednú 1-2 mld rokov? Určite nie od začiatku.
Odpovedať Známka: -6.7 Hodnotiť:
 

Na Marse podľa všetkého bola voda, aj život. po sta miliony rokov. Snáď zistíme, čo bolo príčinou jej odparenia ... -> ci to bola voda je jedna vec. Na existenciu niecoho v kvapalnom skupenstve su potrebne patricne podmienyk (resp. neslusneeeeee uzky inetrval), tlaku a teploty. Na povrchu Zeme ti tekuty dusik ci metan nevydrzi ani par minut. Kvapalina na povrchu Marsu (nech to bolo hocico, aj voda) istotne nemala tak stabilne prostredie, aby tam mohla existovat miliardy rokov v kvapalnom stave ako na Zemi. Mozno iba tisicinu z toho casu (milion rokov, kto vie), na vyhlbenie koryt riek prislusnej kvapaliny to samozrejme staci.

Zem má dýchateľnú atmofréru iba poslednú 1-2 mld rokov? Určite nie od začiatku ... -> nehovorim o dychatelnej atmosfere, ale o atmosfere ako takej, je jedno ci CO2 a SO2 a CH4 ako na Venusi, ci nieco ine. Samozrejme zemska atmosfera neobsahovala od zaciatku 21% kyslika, pred 2 mld rokov nebol v atmosfere ziaden kyslik.
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

podla mna na marse bola voda, ale my ludia sme ju vypili a potom sme isli byvat na Zem.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

podla mna sme tam stale, len zem je iba liahen na organy, liahen ale este vo vyvoji, celkom to aj dava zmysel, ako v tom filme Island :))
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

jasné,ved atmosféra sa vytvárala mld rokov, ale zaujímavé sú teorie o vzniku a vytváraní kyslíku. Dobré bývajú na National g.

Najviac je záhadou, že práve ten pomer 21% kyslíka je najdôležitejší pre život.

Je toho kopec materiálov, ale podľa súčastnej vedy sa ani život inde nezaobíde bez podobného zloženia atmosféry.
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

Ale zaobide a celkom dobre, dokonca aj na tejto planete. Hovori sa tomu anaerobne organizmy (tj. take co nepotrebuju kyslik, ten je pre nich jed). Koniec koncov pred 2 mld rokov nebol v zemskej atmosfere ziaden kyslik a zivot na baze mikroorganizmov uz bol pol druhej miliardy rokov predtym.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

"Najviac je záhadou, že práve ten pomer 21% kyslíka je najdôležitejší pre život."

to je blud, obsah kyslika v atmosfere pocas doby, co je tu zivot pekne kolisal a metrove vazky tu mohli poletovat len preto, ze boli casy, ked kyslika bolo aj 35%.

wiki: http://dopice.sk/10f
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

+1 :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

kde si nasiel udaj ze Mars ma 10,7% hmotnosti Zeme???

Pokial si dobre zo skoli pamatam je to 1/3 a ak by sme tam vytvorili atmosferu podobnu ako je na Zemi trvalo by niekolko milionov rokov ak nie aj miliardu kym by ju zasa odfuklo prec.

btw jediny dovod ze Mars nema atmosferu je ten ze stratil el.mag ziarenie.
Odpovedať Známka: -6.7 Hodnotiť:
 

Neviem ako ty, ale na encyklopedicke vedomosti ja pouzivam encyklopediu. Nie papierovu spred 1/4 storocia 12-18 zvazkovu za 50 tisic komunistickych Kcs. Take encyklopedie boli v case svojho vydania ako poklad, dnes vyvolavaju nostalgicky usmev a povzdych nad primitivnostou (neviem rychlo najst synonymum). Dnes by som na tvojom mieste pouzil elektronicku celoplanetarnu encyklopediu s 10000x vacsim obsahom. Hovori sa jej Wikipedia :-) Pri hesle "Mars" je tam vlavo taka tabulecka. Este som sa trochen zmylil, gravitaciu nema 1/2 oproti zemnskej, ale cca 1/3. To sa da koniec koncov pomocou newtonovho chronicky znameho vzorceka vypocitat za 30 sekund :-)

Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

vpravo, nie vlavo ...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Mars ziadne el.mag. ziarenia nestratil, on totiz ako vsetko ostatne od galaxii az po atomy priamo "plava v mori" el. mag. ziarenia najroznejsich energii/frekvencii. Na jeden fermion (casticu latky) pripada asi miliarda fotonov (bozonov - castic el.mag. pola). Ale nebudem ta napinat. Ano viem ze si chcel povedat, ze stratit el.mag. pole... Ci ho vobec mal, v akej intenzite (iste bolo ovela slabsie ako zemske), sa da v uvedenom hesle "Mars" precitat v kapitole "Magnetické pole a radiácia". El.mag pole iste nemohlo byt take silne ako zemske, to by totiz Mars musel mat zerave ale pevne feritove jadro ako Zem, ktore by sa otacalo v roztopenom plasti ako dynamo. Na to je logicky potrebna ista velkost (objem, hmotnost) planety, co Mars nema. A ci to absencia el.mag. pola dovodom, preco je atmosfera na Marse radovo 100x redsia ako na Zemi, tak to pochybujem. A este si byt isty ze je to jediny dovod, tak to uz je ozaj slovo.
Odpovedať Hodnotiť:
 

A iste prides na to, ako je mozne, ze Mars ma hmotnost iba 10,7% hmotnosti Zeme a gravitaciu asi 35% zemskej, staci si vyrit trocha viac mozgovych zavitov. Potom okamzite prides aj na to, ako je mozne, ze Mesiac ma cca 1/81 (1,23%) hmotnosti Zeme a gravitaciu asi 1/6 (16,54%) zemskej.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Napoveda: NA POVRCHU
Odpovedať Hodnotiť:
 

Dozijeme sa niekedy toho, ze si precitam spravu s titulkom napr. " Na STU vyvinuli ....." ? :/
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

" ... umelé hovno."
Odpovedať Známka: 9.5 Hodnotiť:
 

na to netraba nic vyvijat.

par ich tam sedi ako sefovia katedier.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Taka sprava uz davno je:

.... STU vyvinula maximálne úsilie na znižovanie nákladov ....

(Výročná správa o hospodárení)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Mozno raz ano ale kazdopadne sa nedozijes na "Na DTI vyvinuli..." Pre neznalych to je slovenska konkurencia MIT teda aspon podla nazvu :D:D:D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Jedine co maju spolocne je "I" ako Invalid (parameter)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

pre nasu krajinu je dolezitejsie financovat istu opalenejsiu mensinu ako vedu, vyskum a vzdelanie; takze s tym v blizkom casovom horizonte (kym tu budu romovia) nerataj
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

Hovori sa tomu e-mail a je to tu od 90s.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Umelu hlistu?? Lol
Odpovedať Známka: -7.1 Hodnotiť:

Pridať komentár