neprihlásený Štvrtok, 2. apríla 2026, dnes má meniny Zita
22-nm Intely podľa uniknutých plánov v prvom polroku 2012

DSL.sk, 13.4.2011


Prvé 22-nm procesory novej architektúry Ivy Bridge by mala spoločnosť Intel uviesť na trh v prvej polovici budúceho roka.

Vyplýva to z uniknutých plánov Intelu v oblasti desktopových procesorov zverejnených Computerbase.de a tureckým DonanimHaber.

Podľa produktových plánov by mali byť na trh v prvom polroku 2012 uvedené desktopové procesory v kategórií výkonných procesorov aj mainstreamových procesorov.

Výkonné procesory postavené ešte na 32-nm architektúre Sandy Bridge, s kódovým označením Sandy Bridge-E, by mali byť uvedené ešte vo štvrtom štvrťroku 2011.

Ivy Bridge procesory by mali byť podľa týchto plánov určené pre socket LGA 1155 a mali by byť kompatibilné s vybranými čipsetmi súčasnej šestkovej rady, po upgrade BIOS-u. Podporované určite nemajú byť čipsetmi Q65, Q67 a B65. Zároveň budú pre tieto procesory určené nové čipsety sedmičkovej rady s kódovým označením Panther Point.

Ivy Bridge procesory majú mať novú generáciu integrovanej grafiky, novú generáciu technológie Quick Sync pre transkódovanie videa a zlepšenú SIMD inštrukčnú sadu AVX. Pri použití s novými čipsetmi Panther Point má integrovaná grafika podporovať výstup až na tri súčasne pripojené displeje.

Aktuálne uniknuté materiály neinformujú o podpore PCI Express 3.0, na ktorú poukazovali predchádzajúce informácie.



Najnovšie články:

SpaceX podala žiadosť o vstup na burzu
AV2 nebol vydaný ani štvrť roka po termíne, dôvod neznámy
Ľudia po 53 rokoch v noci letia k Mesiacu, sledujte prenos
Raspberry Pi veľmi výrazne zdražuje, ceny dosahujú aj stovky eur
Apple má dnes 50 rokov
Ceny RAM a flash pamätí majú výrazne narásť aj v druhom štvrťroku
Užívatelia Gmailu si môžu zmeniť adresu so zachovaním účtu, zatiaľ nie na Slovensku
O2 umožňuje zdieľať paušál s ďalšími mobilnými zariadeniami, za poplatok
SpaceX sa opäť rozpadol Starlink satelit na orbite
Windows 11 má opäť problém s aktualizáciou, Microsoft ju pozastavil


Diskusia:
                               
 

hezzky:)
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Takze sa mi neoplati aktualne kupovat novu dosku a SB i7 2600k ?? Treba pockat este rok ?
Odpovedať Známka: 0.7 Hodnotiť:
 

... a potom sa ti oplati pockat este dalsi rok ... a potom este rok ... no ale na druhej strane - kolko usetris ;-)
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

to si môžeš rozprávať každý rok lebo každý rok vychádza niečo nove a tak nič nekúpiš :D
Odpovedať Známka: 9.1 Hodnotiť:
 

Nemusis cakat, ale nema zmysel kupovat 2600K. Ja som kupil 2500K, na box chladici idem 4,4 stable. Vykonovy rozdiel medzi 2500K a 2600K je zanedbatelny (jediny rozdiel je, ze 2600K podporuje HT).

Ak neratam graficku, tak ma PC vyslo +/- 900 aj s 80 SSD a vykonom rozmetam vsetko co mi pride do cesty. Phenom X6 1100 sa zoserie z toho.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

lolololol...rozmetas tak mozno amd zostavicky svojich chudobnejsich spoluziakov :))
Odpovedať Známka: -0.4 Hodnotiť:
 

Len aby som nerozmetal aj Teba;)
Odpovedať Známka: -2.9 Hodnotiť:
 

ja som v klude, ja mam pentium 3.
Odpovedať Známka: 9.3 Hodnotiť:
 

Nefrajeruj, ja mam este odlozeny Pentium 166 MMX s Voodoo 2.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

a ja doteraz bezim na starom AMD Durone
Odpovedať Známka: 7.9 Hodnotiť:
 

chlapi rešpekt :)
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

nielen respekt ale aj pevne nervy ;) hlavne tym co este stale maju doma stare masiny a pouzivaju ich
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

A vieš, že to mnohým ľuďom na mnohé stačí? No čo potrebuje taký bežný človek? Kuknúť film, web, napísať email, alebo nejaký list či životopis a je to.
A či to nabieha 1 alebo 2 minúty je predsa úplne ale úplne jedno...
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

No ak si myslis, ze na P166 MMX si dnes pozries nejaky film v rozliseni > 400x300, tak si na omyle. Navyse, po tolkych rokoch je povodny vykon ovela mensi.
Odpovedať Známka: -6.7 Hodnotiť:
 

to sa tie procesory casom nejak scvrkavaju?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

no čo aspon cez zimu nemusi kurit :)
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Cudoval by si sa, ale exsituju aplikacie, kde vykon na takt a na jadro je uplne porovnatelny, dokonca mierne nahrava AMD Ph II X6 miesto Intel Ci7 2.

Vysvetlenie: vykon na takt a na jadro = porovnavanie vykonu jedneho jadra z kazdeho CPU a este k tomu na tej istej krekvencii.

Na druhej strane existuje vacsina aplikacii, kde vykon na takt a jadro je pre Ci7 2 vacsi a jasne vitazi.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Kazdu chvilu intel uvadza nove cipsety, sockety a procesory s nulovou spetnou kompatibilitou. Uz je toho trochu vela. Dava mi to logiku iba v tom, ze intel sa tak umelo snazi nutit ludi kupovat stale nove a nove dosky a procesory.

Dnes intel predava velmi siroke spektrum roznych procesorov od C2D po Sandy Bridge a kazdy jeden ma vlastny socket a chipset. Zlate casy jedneho socketu.
Odpovedať Známka: 7.4 Hodnotiť:
 

Lenze Sandy prinieslo zasadnu zmenu v Southbrige a to si vyzaduje novy chipset. Tak isto s najvacsou pravdepodobnostou bude potrebny pre buldozery od AMD ak ich budes chciet vyuzit naplno a nevystacis si len AM3+.
Odpovedať Známka: 5.4 Hodnotiť:
 

bull pojde naplno aj v AM3, uz to oficialne potvrdilo aj AMD.
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

mozem mat otazku? moc sa tomu nerozumiem. do kolkych nanometrov su schopni ludia vyrabat procesory? co sa planuje, ked uz to nebude mozne?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Zavisi od pouziteho materialu, lebo kremik ma svoje limity, ale este s 11 nm sa pocita.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

dobra otazka, vcera som cely den cital o slubnej buducnosti grafenovych a molybdenitovych tranzistoroch o hrubke len jedneho atomu (ide o nanotechnologiu), bolo to na diit.cz, len pre zaujimavost som ti teraz vyhladal jeden super clanok www.diit.cz/clanek/molybdenit-konkurent- grafenu-a-skutecny-naslednik-kremiku/37794/ (medzeru pred grafenu vymazat)

tvoja otazka je teda polozena nespravne, nie do kolkych nanometrov, ale urcite sa dostaneme niekde na uroven tesne pod 1 nm, teda na rozmer hrubky jedneho atomu a pravdepodobne nepojde o kremikovu technologiu, na ktorej limity sa dosiahne asi v rokoch 2013-2015 - podla samotneho intelu

a jeden aj po rokoch jeden zaujimavy clanok na dsl.sk o tom co vsetko uz ma par rokov intel v sufliku ;-), ale samozrejme nam to naserviruje az v roku 2015 ako super hi-tech najnovsiu technologiu :) http://www.dsl.sk/article.php?article=1104
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Si 10-nasobne mimo, atomy maju rozmery radovo 0,1 nm :-) Teda 1 nm = 10 atomov a 10 nm = 100 atomov :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ked hovorime o najjednoduchsich 2-3-4 atomovych molukulach (ako napr. SiO2), tam su rozmery 0,25-0,3 nm ... samozrejme zalezi ako d atomov prvkov, ktore v molekule su, tak aj od geometrickeho usporiadania molekuly v priestore ...
Odpovedať Hodnotiť:
 

hovorilo sa ze sa pri kremiku sa nepresiahne 200nm, teraz ide do vyroby pomaly 20nm, a boh vie kde su limity......
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

neboj, pod 1 atóm sa určite nepôjde
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

... nikdy nevies ...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Lenze odvtedy sa zmenila technologia vyroby X-krat... Pred 10 rokmi to bola obycajna kremikova doska a obvody boli zo zlata. Dnes mas v tej doske kopec dalsich primesi, obvody sa vyrabaju z medi, hliniku a kadecoho dalsieho a to vsetko je navyse litovane do dosky pouzitim dalsich mediatorov a neviem co este vsetkeho, aby z toho bolo nieco funkcne. Intel ma v plane ist tusim do 4nm do r. 2020, niekde tu uz tusim bol obrazok roadmapou Intelu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Osobne som vobec nepocul o limite sucasnych technologii zalozenych na kreminu v kontexte 200 nm. Pocul som nieco o limite v okoli 10 nm a ten limit vyplyva z niekolkych pricin.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Už v súčasnosti dokážeme v podstate bez problémov pripraviť vrstvy s hrubkou iba niekoľkých nanometrov (sám také pripravujem), problémom však je vytvorenie štruktúr, ktorých minimálny rozmer v x-y rovine je menší ako napr. 22-nm. Netvrdím, že to nie je možné, v súčasnosti je však potrebná technológia extrémne nákladná. Pri rozmeroch na úrovni cca. 1-2 nm dochádza k ďalším problém, ktoré už nesúvisia s výrobným procesom, ale so samotnou podstatou hmoty - začínajú sa prejavovať kvantovo-mechanické vlastnosti hmoty, konkrétne vlnová povaha častíc a princíp neurčitosti. Uvedené zákonitosti nám zabraňujú vytváranie menších štruktúr, pretože v takýchto objetok už nie sú dobre definované jednotlivé súčasti tranzistora (elektródy, hradlo, oblasti P a N...) - dochádza k tunelovaniu medzi jednotlivými súčasťami - bez ohľadu na materiál.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

vcelku mudro :-)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tak takéto uznanie od Pjetra už má svoju váhu :)
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Vidím, že na dsl.sk chodia aj celkom rozhľadení a profesne erudovaní ľudia. Nie len takí, čo sem náhodou zablúdia z pokecu. (no offence highlanderr :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Pridať komentár