neprihlásený Streda, 11. decembra 2024, dnes má meniny Hilda
Grafénové tranzistory sa podľa vedcov budú chladiť samé

DSL.sk, 6.4.2011


U grafénových tranzistorov prichádza k zaujímavému efektu, keď v niektorých častiach je ochladzovanie spôsobované elektrotermálnym efektom väčšie ako zahrievanie kvôli odporu.

Zistili to vedci z Illinoiskej univerzity.

Vedci študovali vznik tepla a teploty grafénových tranzistorov s rozlíšením 10 nm a 250 mK pomocou atómového silového mikroskopu.

Podľa ich zistení prichádza na spojoch grafénových tranzistorov s vodičom k výraznému termoelektrickému efektu, ktorý tak môže chladiť celý tranzistor.

"Samochladiaci efekt znamená, že elektronika založená na graféne nemusí vyžadovať žiadne alebo len minimálne chladenie," uvádza sa v správe univerzity.

Grafén, jedna vrstva atómov uhlíka z grafitu viazaných v pravidelnej hexagonálnej mriežke, je materiálom s viacerými zaujímavými mechanickými a fyzikálnymi vlastnosťami.

Materiál, za ktorého izoláciu a objav niektorých jeho vlastností bola v minulorom roku udelená Nobelova cena za fyziku, má umožniť konštrukciu rýchlejších čipov s menšou spotrebou, zároveň je ale aj vhodným materiálom pre spintroniku, čipy využívajúce pre reprezentáciu informácie nielen presun elektrónov ale aj spin.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Uvedený SSD pre PCI Express 5.0 s cenou 100 dolárov
Na Amazone sa začali predávať už aj nové autá
Telekom začne poskytovať pripojenie cez sieť popri vedeniach aj tretieho distribútora elektriny
Let’s Encrypt čoskoro prestane podporovať OCSP, prvé kroky začnú už v januári
Slovanet vo vianočnej akcii sprístupní takmer sto TV staníc
Prvý 5G modem od Apple v iPhone má mať slabšie parametre ako Qualcomm modemy
Arctic má nový výkonný ventilátor, chladí ho ďalším malým ventilátorom
Digi TV vo vianočnej akcii sprístupnila všetkým 9 staníc
Raspberry Pi uviedlo nový kompletný počítač Raspberry Pi 500, vlastný monitor
SpaceX dokončila konšteláciu satelitov pre poskytovanie mobilnej siete z vesmíru


Diskusia:
                               
 

Nevyznám sa,ale stále čítam o toľkých výhodách grafénu. V čom je tak výrazne horší, že zatiaľ na ňom nerobia čipy?
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

cena dostupnosti vo vyrobe ? :D
Odpovedať Známka: 7.4 Hodnotiť:
 

zeby silikonova a energeticka lobby? a potom nova technologia sa uz len z pohladu stability a odladenosti nemoze hned nasadit do prvej linie, aj ked sa tam pouziva uz archaicka technologia, viz. napriklad zaciatok nahradzovania eletroniek polovodicmi/tranzistormi v mainframoch, zlom nastal az asi 10 rokov po objave tranzistora, pritom v "tranzistoroch" sa uz nejaky rok pouzival
Odpovedať Známka: 7.0 Hodnotiť:
 

A výrobci chladičů nebudou mít co žrát...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tak vezmi si, ze poskladas nejaku PC zostavu s grafenu. Zistis, ze ju netreba chladit, tak to vsetko pretaktujes a zrazu zistis, ze uz sa aj hreju. Pridalo ti to vykon ale este si povies, ze si kupis chladic a o kus viac to este pretaktujes. Tadaaa vysoky vykon je na svete ^^. Keby to bolo takto jednoduche, tak by to bolo super.
Odpovedať Známka: -2.5 Hodnotiť:
 

Si mi pripomenul... a budeš chladiť ešte viac a kúpiš ešte lepší chladič... vieš, kam to vedie.
INFINITE POWER... U MAD? :)
Odpovedať Známka: 7.9 Hodnotiť:
 

is there not an infinite power? :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

vyrobci chladicov zacnu vyrabat ohrievace na procesory. tak ako napr teraz vyrobcovia hdd zacinaju s ssd
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

a kua, bol si rychlejsi, sorry :-(
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nastane opačný extrém - PC budú také chladné, že ich bude treba ohrievať... :-)

...začnú vyrábať ohrievače... :-D
Odpovedať Známka: 7.6 Hodnotiť:
 

Mňa by ešte zaujímalo, ako ej an tom molybdenit. Vraj ešte lepší ako grafén. Ale keď sa grafén bude sám chladiť... :)
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

Dobry prispevok, napr. uryvok z wikipedie: "Molybdenite flakes are a direct bandgap semiconductor with good charge mobility and can be used to create small or low-voltage transistors[1] possibly easier than graphene."
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

Ktovie ako na tom je, ale ako mazacia pasta MoS2 do homokinetickych klbov na autach je velmi fajn ;)))
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

to co davas do homokinetickych klbov je grafitova pasta ;)
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

zvedavy na prakticku aplikaciu
sucasne CPU ci GPU chladice zacali dobiehat rozmery zakladnej dosky :D ci sa tym stagnuje rast rozmerov chladicov ?
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

Iba dobiehať? Si si istý? :)

http://xtreview.com/images/ scythe%20Orochi%20(Scorc-1000)%2004.jpg

(odstráňte medzeru)
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

Pouzi goo.gl bit.ly tinyurl...
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

alebo http://dopice.sk/
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

:D:D
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

http://dopice.sk/orochi
Odpovedať Hodnotiť:
 

som skusal ci mi to naozaj predurci osud, tuto mam screenshot len chod dopice.sk/3e :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

hh, ono to odpoveda len ano, nie
btw, http://chod.dopice.sk/Ikea
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

ale ale
http://goo.gl/bJzBo
Odpovedať Hodnotiť:
 

Reagujem na kolegov a dávam skrátený odkaz :)

http://dopice.sk/orochi
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

no do pice :D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Bojim sa, ze ak sa GPU budu chladit same, vyrobcov uz nic nebude limitovat v katapultovani prikonu do stratosfery.

<cite>Nasa karta je najvykonnejsia na planete. BTW potrebuje 2.6kW zdroj so siedmimi PCI-E napajacimi konektormi</cite>
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

<quote></quote>
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

atomovym mikroskopom bol asi mysleny atomovy silovy mikroskop
http://goo.gl/CjVdY (http://www.elu.sav.sk/news/principAFM.pdf)
aj v poodnom odkazovanom clanku sa pise:
An atomic force microscope tip scans the surface of a graphene-metal contact to measure temperature with spatial resolution of about 10 nm and temperature resolution of about 250 mK.


Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

diky moc, prave som stravil hodinu citam o tom mikroskope na wikipedii
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

si kupis najnovsi 32jadrovy procesor, doma otvoris a zistis ze ti pribalili pasiv na severny mostik :P
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

trololololo
Odpovedať Hodnotiť:
 

cize teplo meni na elektricku energiu, cize este aj znizuje spotrebu? do akej miery? ak by sa tento proces zefektivnil tak by mozno nebolo nutne ani pocitace napajat, stacilo by ich nechat na slniecku:)

popripade vkladat do truby?
Odpovedať Známka: 1.2 Hodnotiť:
 

a ked ho pretaktujes do extremu, tak zamrzne :D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

pred tymto ta nastastie chrani druhy termodynamicky zakon, takze aby to zamrzlo v doslovnom vyzname, resp. aby si to vyuzival ako chladnicku zadara, tak to sa bat nemusis
Odpovedať Hodnotiť:
 

to by uz hranicilo s perpetum mobile...to by NWO, nemecki bankari a ropne koncerny nedovolili
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

najskor vediet az potom hundrat
nemecke mena mat mozu ale moze to byt niekto iny

citaj citaj citaj
Odpovedať Známka: -6.2 Hodnotiť:
 

Tak, tak... nemecke mena maju. Ale nemci to nie su...
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

presnejsie nemecki zidovski bankari. kto to kedy videl, aby zidia niekomu dali lichvarsky monopol do ruk gojimom? Snad si nepadol na hlavu? :)
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

no to slniecko by mohlo fungovat keby si ku tomu mal pripojeny solarny panel...
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

Takze ked nebudu produkovat teplo znamena to ze budu mat nulovy ubytok napetia ?
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

Vyrobcovia chladicov teraz budu musiet vyrabat ohrievace aby v izbe nebola kosa.
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

inak som teraz robil take nieco ako semestralny projekt o grafene - a nedavno zacali grafen vyrabat tak ze relativne obycajnu medenu foliu vylestia takym speci postupom elektrolestenie - potom ju supnu do komory kde je asi 500 stupnov a pustia tam na cca 10 minut metan a voala mame grafen nasyntetizovany na folii s velmi dobrou kvalitou a povacsine jednovrstvy, co znamena ze pokial sa jedna o technologiu vyroby tak tam by som problem fakt uz nevidel - videl som clanok ze myslim 30 inchov velku foliu celu pokryli grafenom.....pretoze asi do minuleho roka sa grafen vyrabal odstiepovanim jednotlivych vrstiev grafitu, co je samozrejme uzasne narocny proces drahy a nesikovny...jedina vec co teraz stoji v nastupe grafenu je silikonove lobby...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nie, jedina vec co teraz stoji v ceste grafenovym pocitacom je dalsich aspon 15 rokov! Ludia rozmyslajte preboha! Dnes sa nieco suchne do riti a zajtra chce mat kazdy doma grafenovy pocitac, molybdenitovy pocitac, kvantovy pocitac - mysliac si ze vsetko uz je nachystane, len kremikova lobby to nedovoli ...

Prve pokusy o fotografiu na kovove dosky sa datuju do 40tycvh rokov 19.storocia! A kedy sa zacali fotky vyuzivat aspon ako tak na profesionalne fotenie profesionalnymi fotografmi (napr. v 80tych rokoch 19. storocia pri stavbe Eiffelovky)? O 40 rokov!!!! Preco? Lebo technologia fotrografie bola v plienkach a zdokonalovala sa stale este cele storocie. Az v za polovicou 20.storcia mohol aj BFU robit svoje "rodinne" foto z hladiska technologickeho a financneho.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Lenze zabudas na to, ze v minulosti nebol svet taky vyspely (aj ked niekedy mam dojem, ze nie je ani teraz) a nebolo tolko vedomosti a technologii ako dnes. Vtedy, ked Jozko Mrkvicka na Novom Zelande nieco vymyslel, tak trvalo nejaky cas, kym sa o tom dozvedeli ludia napr. v Europe. Takisto, dnes uz sa mozu spoliehat na overene postupy, ktore ale predtym museli vymysliet a overit. Casom. Teda dnes uz firmy vedia ako efektivne nieco robit, predtym boli vobec radi, ze to vedia. Atd...
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Ono je to z len z casti pravda, keby sme sa vratili do minulosti povedzem o par tisic rokov nazad. Hoci elektronika nebola ale technologie boli take, ze by si este teraz oci vyvalil - velmi zlozite mechanicke systemy. Za ten cas sa prave toho az tolko nezmenilo, len sa rozsiruje cast ineho odvetvia.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Ale ved to je to, ze predtym mozno poznali a mali "dnesne" pristroje, ale priserne velke, blbe a pomale. A dalej, si myslis, ze keby taki Rimania ci Greci mali k dispozicii technologiu na vyrobu lahkych, ale opancierovanych a rychlych lodi, tak by ju nechali v sufliku? Pouzili by ju hned ako by sa dalo.
Dnes je situacia presne opacna, co znamena, teda pozadujeme male rozmery, obrovsku inteligenciu zariadenia a pod. A to, ako toto dosiahnut, sa vola pokrok v technologiach. A preto v minulosti boli medzi objavenim niecoho a nasadenim do praxe (radovo) vacsie casove odstupy ako dnes.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ano to je pravda - platilo to vsak v staroveku. Nejaka civilizacia nieco vymyslela a o 5 tisic km dalej o tom 500 ci 1000 rokov nemal nikto ani sajnu. Ide len o rychlost vymeny informacii. Stredovek bol v Europe absolutna doba temna a zatemnenie mozgov cirkvou. Renesancne prebudenie priniesol az novovek.

Treba ale troska poznat historiu, najme 19. storocie bolo prelomove z dvoch hladisk:
1) rychlosti/efektivnosti dopravy materilaov/tovarov (zeleznice a parne lokomotivy)
2) rychlosti vymeny informacii (dratovy telegraf v 1. polovici 19. stor. a bezdratovy na sklonku 19. stor.)
Odpovedať Hodnotiť:
 

toto myslenie o rychlosti sirenia informacii, ako priamej umere k rychlosti vyvoja, sa ale neda invertovat na predpoklad, ze okamzite sirenie informacii = okamzity vyvoj.
dnes sme sice schopny sirit informacie okamzite, avsak dnes ich je tak vela, ze ich spracovanie nam zaberie tolko casu, ako v minulosti iba ich sirenie.
mysliet si ze ked jeden clovek zabloguje na internet "objavil som taku a taku vlastnost grafenu" tak v tom momente sa mu objavi odpoved "super, ked to spravime tak a hentak, mozeme to vyuzit na to a to" je naivne
Odpovedať Hodnotiť:
 

Hej tak veru, to je dalsi aspekt veci. Dnes mame internet a RSS readery a novinky sa mozeme dozvediet v radoch hodin ci minut (ked to niekto hodi na net). Uvedomil som si, ze pred storocim ci dvoma to az take rychle nebolo, kezde existovali len vedecke casopisy s clankami (tam bolo oneskorenie v radoch min. mesiac, mozno az ROK), listy, neskor e-pristroje ako telefony, neskor radio ... atd (napr. znama diskusia na BBC v 1950, ked v radiu nechtiac vznikol pojem Big Bang). Kedze to poculi miliony ludi, tak sa to okamzite rozsirilo. Predtym to bola "teoria dynamickeho rozpinajuceho sa vesmiru".
Odpovedať Hodnotiť:
 

ta "teoria dynamickeho rozpinajuceho sa vesmiru" sa mi paci omnoho viac nez Big Bang. ak by sa to pred 60 rokmi chytilo, dnes by sme nepoculi kreacionistov vykrikovat ze "vybuch vedie k chaosu" cim sa sami usvedcuju z toho, ze o big bangu vedia iba tolko, co vyjadruje to slovne spojenie...
je to presnejsie, vystiznejsie a podla mojho nazoru aj prozaickejsie
Odpovedať Hodnotiť:
 

Opat ma napada nepriama umernost (ale ja za to ozaj nemozem): velicina c. 1: mnozstvo informacii, velicina c. 2: orientacia/vyhladavanie novych/filtrovanie informacii. Sucinom moze vzniknut nieco ako "efektivita spracovavania a narabania s informaciami" a sucin velicin 1 a 2 je cca konstantny, t.j. ked sa jedne veliciny zvacsi (napr. mnozstvo informacii), druha sa zmensi (rientacia/vyhladavanie novych/filtrovanie informacii) no a opacne. Nech zije goooooooooooogle.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Na sklonku 19. storocia uz teda NEBOLO MOZNE, ze niekto nieco vymyslel a na druhom konci sveta sa to nikdo nedozvedel 200 rokov, pokial sa tam nevyda nejaka lod priekopnika moreplavca a posadka nezvestovala noviny - pretoze uz davno existoval nielen dratovy, ale aj bezdratovy telegfar ci dokonca telefon a lamaly sa rekordy vo vzdialenosti prepojenia a vznikali prve problemy ako takuto komunikaciu sifrovat. To o tych moreplavcoch uz 2-3 storocia akosi neplati a tovar a informacie sa uz pol druheho storocia siria podobne (resp. na rovnakom principe) ako dnes. Nie vyuzitim oslov, mulic, konovm krav, ale zariadeni na isty typ NEZIVOCISNEHO pohunu a prenos informacii pomocou elektriny.

Takze tvoje presvedcenie o pomalom sireni informacii mozno preto datovat na zaciatok 19. storocia a skor.
Odpovedať Hodnotiť:
 

maliarska lobby branila rozvoju fotografie :D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Detto film, od priekopnickeho objavu/napadu/zostrojenia zazracneho pristroja pohyblivych obrazkov az k prvym niekolkominutovych "filmom" na prelome 19. a 20. storocia, tiez "troska" casu uplynulo.

Detto objav struktury atomu: 1932 (p a n v jadre) ... a prva jadrova elektraren (btw. veeeeeeeeeeeeeeelmi primitivna a veeeeeeeeeeeeelmi nebezpecna ... dnes by za ziadnych okolnosti s takym reaktorom nemohla fungovat). Aha 1957! Do riti jak je to mozne? 1957-1932 .. Co robili 25 rokov? (ironia)

Detto maxwelova teoria EM pola: 60. roky 19. storocia ... Nasadenie v praxi - resp. uvedomenie si naco by to asi tak mohlo byt dobre a hlavne vyzretie technologii? Po 30tych rokoch (90. roky 19. storocia).

Detto objav rontgenovych lucov...atd...
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Vitaj medzi ludmi. (25rokov=ziadna ironia, prachy, zakernosti, lobing, moc, hlupost, nezodpovednost, vojenske vyuzitie, utajovanie)
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

Ziadny lobing! JEDNODUCHO 1/4 storocia po objaveni struktury atomu NEBOLO MOZNE skrotit silu silnej interakcie na mierove ucely. Keby mohli postavit jadrovu elektraren v 1938-39, TAK TO UROBIA! Ale nemohli - Z TECHNOLOGICKYCH (!!!) pricin, nie lobistickych !!! Samozrejme WWII a projekt Mathattan na vyrobu atomovej bomby bol prednejsi, takze financna stranka bola v hre - to je ale vzdy. Avsak lobing nie!

Takze este raz, jadrovu elektraren nepostavili v 1938-1939 preto ze nechceli ()lobbing, ale preto ze to technologicky este NEMOHLI!
Odpovedať Hodnotiť:
 

Takze ty ktory dnes pouzivaju na chladenie pretaktovanych CPU dusik, zacnu pouzivat radiator na ohratie?
Odpovedať Hodnotiť:
 

jj ironia osudu :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

A kde bežný smrteľník legálne zoženie tekutý dusík???
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

za 5 eury ti ho napľujem zo dve vedrá
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Pridať komentár