neprihlásený Sobota, 4. apríla 2026, dnes má meniny Izidor
Vedci rokujú o predefinovaní kilogramu

DSL.sk, 25.1.2011


Britská Kráľovská spoločnosť tento týždeň usporadúva sympózium, ktorého cieľom je dosiahnuť posun vo vytvorení novej definície kilogramu.

Kilogram je ako posledná zo siedmich základných jednotiek sústavy SI definovaná pomocou objektu vyrobeného človekom, prototypom tvaru valca zo zliatiny platiny a irídia s výškou 39.17 milimetrov a priemerom základne rovnako 39.17 mm.

Prototyp kilogramu je uložený od roku 1889 vo francúzskom Medzinárodnom úrade pre miery a váhy, pričom od svojho vytvorenia stratil približne 50 mikrogramov, teda 5 x 10 ^ -8 kilogramu, svojej hmotnosti. Cieľom je kilogram zadefinovať nemenne a jednoznačne pomocou konštánt a vlastností fyzikálnych javov ale tak, aby ho bolo možné reálne reprodukovať respektíve merať.

Všetky základné jednotky SI boli umelo zvolené človekom, ostatné okrem kilogramu sú už ale definované jednoznačne pomocou merateľných parametrov fyzikálnych javov a konštánt. Napríklad meter je definovaný ako dĺžka, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1/299 792 458 sekundy, sekunda je definovaná ako 9 192 631 770-násobok periódy zmenu stavu atómu Cézia 133 pri teplote 0 K.

Na konci roku 2010 sa vedci dohodli na definovaní kilogramu pomocou Planckovej konštanty, dôležitej konštanty kvantovej fyziky viažúcej frekvenciu a energiu fotónu. Merať presne hmotnosť vo vzťahu k Planckovej konštante je možné pomocou tzv. Wattových váh, ktoré vyvažujú tiaž meraného telesa so silou vytváranou elektromagnetickým poľom.

Hodnota kilogramu podľa novej definície bude samozrejme zodpovedať doterajšej hodnote kilogramu.

Keďže kilogram priamo alebo nepriamo vo svojej definícii využívajú aj tri ďalšie základné jednotky SI, ampér, kelvin a mól, zvažuje sa zmena aj týchto jednotiek.

Presná nová definícia kilogramu vrátane konštánt zatiaľ nie je stanovená. Dohodnutá by mala byť tento rok na 24. stretnutí Generálnej konferencie pre miery a váhy, ktorej stretnutia sa usporadúvajú raz za štyri roky.



Najnovšie články:

Artemis II je za polovicou cesty k Mesiacu, dostane sa ďalej ako všetky misie Apollo
Windows 11 sa opäť automaticky upgraduje dlho pred skončením podpory
Ubuntu zvyšuje minimálne vyžadované množstvo RAM na 6 GB
V notebookoch použitý displej znižujúci frekvenciu na 1 Hz, umožňuje desiatky hodín výdrže
SpaceX podala žiadosť o vstup na burzu
AV2 nebol vydaný ani štvrť roka po termíne, dôvod neznámy
Ľudia po 53 rokoch v noci letia k Mesiacu, sledujte prenos
Raspberry Pi veľmi výrazne zdražuje, ceny dosahujú aj stovky eur
Apple má dnes 50 rokov
Ceny RAM a flash pamätí majú výrazne narásť aj v druhom štvrťroku


Diskusia:
                               
 

´´Britská Kráľovská spoločnosť tento týždeň usporadúva sympózium, ktorého cieľom je dosiahnuť posun vo vytvorení novej definície kilogramu. ´´

alebo britska kralovna sa uz nemoze divahat na vahu tak to treba prerobit :D
Odpovedať Známka: 8.7 Hodnotiť:
 

Britska kralovna ma wolframove zuby, je z 3% z vody a vnutri je plnena Argonom, cize nie je dobrou osobou na meranie..
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

výborná jednotka je kubík, kubík pervitínu = 12 meraných čiar.
Odpovedať Známka: 8.4 Hodnotiť:
 

s tuctami treba ist veru za britmi. v tomto pripade sa to neda pouzit, lebo ide o metricky system
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

Musime uznat, ze "Britská Kráľovská spoločnosť" sa vyzna... Keby sa aj nas "Kráľovský parlament" tak vyznal...
Odpovedať Hodnotiť:
 

cize janka hospodarova uz nebude vazit 40 kil, ale o 50 niecoho menej?
Odpovedať Známka: 4.5 Hodnotiť:
 

vedla... podla prototypu vazi 40x50 niecoho menej...


Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

nie bude vážiť 6,29 kameňa (6,29 stones)
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

...Hodnota kilogramu podľa novej definície bude samozrejme zodpovedať doterajšej hodnote kilogramu...

Oni nemenia hodnotu kilogramu ale chcu ju len definovat podla Planckovej konstanty. Ty Mudrc.
Odpovedať Známka: -2.2 Hodnotiť:
 

Myslí sa približne zodpovedať, to si mohol vydedukovať ty mudrc.
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

0.1*0.1*0.1m cisteho H2O pri 20 celzia asi nieje prijatelne..
skoda, bolo by to strasne tazke na zapamatanie, oproti kvantovemu vyjadreniu. hold deticky na zakladnych skolach nemaju vobec problem si tych 7 zakladnych jednotiek co i len zapamatat, nieto este vediet co ktora skutocne je..
Odpovedať Známka: 2.3 Hodnotiť:
 

V skolke: Taaaak deticky... Vie mi niekto z vas povedat kolko ma 1 meter, centimetrov?
Tooooolko!
Spravne! Ale kolko to je cventimetrov?
To neviem ale je to dlzka, ktoru prejde svetlo vo vakuu za 1/299 792 458 sekundy.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ide o to, aby najpresnejsia hodnota bola zapisatelna nemennymi konstantami. lebo keby nebola, mohol by sa ten ubohy valcek stat tercom teroristov, ktori by chceli zvrhnut cely metricky system tym ze ho znicia
Odpovedať Známka: 4.8 Hodnotiť:
 

Jasné, ukradnú valček a ukryjú ho v jaskyni na púšti....
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

a pri akom tlaku? aj voda je totiz stlacitelna. A v tej H2O mas kolko izotopov vodika, aj deuterium co sa v beznej vode vyskytuje?
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

"a pri akom tlaku?"

tipol by som si, ze atmosferickom.
Odpovedať Známka: 3.1 Hodnotiť:
 

Si moj hrdina
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

A to je kolko presne? Tlak je definovany pomocou sily, ktora je pomocou hmotnosti. Rekurzia.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

on sa pytal pri akom tlaku. nie ci je ta definicia dobra.
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

A kolko je ten atmosfericky tlak?
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

znova si tipnem:
1 atmosfera?
Odpovedať Známka: 2.5 Hodnotiť:
 

Rec bola o atmosferickom tlaku, t.j. tlak ktory mas vonku. Ta sa meni. Ked myslis atmosferu ako neviemkolko pascalov potom OK, ale ako som uz napisal, nie je to mozne.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

tak napriklad vo vakuu. a hotovo, ziadna rekurzia sa nekona o-D
ale aj tak lutujem buducich ziakov velmi velmi svedomitych fyzikarov..
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

takze podla tvojej definicie by kilogram na mesiaci vazil 0.5 kg :)

treba tam vynechat gravitaciu.. ta sa meni
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

nech to daju podla kontrolnej vahy z tesca
Odpovedať Známka: 9.7 Hodnotiť:
 

fatal error
Odpovedať Známka: 6.2 Hodnotiť:
 

hehe, tak toto bola hláška roka. :)))))
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

Kvalitný úder palec hore :)
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

... Napríklad meter je definovaný ako dĺžka, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1/299 792 458 sekundy, sekunda je definovaná ako 9 192 631 770-násobok periódy zmenu stavu atómu Cézia 133 pri teplote 0 K.


To su ku..a dobre realne meratelne veci, hlavne v realnom zivote a s bezne dostupnymi prostriedkami... :-)))
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

jj si viem predstavit ako by som sa s vietnamcom na trznici hadal ze to co mi predava neni meter latky :)
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

sak co ... staci ti baterka a stopky :)
Odpovedať Známka: 9.8 Hodnotiť:
 

jj :-)))
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

hahahahaha :D:D n1
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

A meter vakua.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

to si v pohode vyskladas z bubliniek do vodovahy ;o) ...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

:-DDDDDD
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

oni ked budu nabuduce v -20 predavat cesnak pred Tescom na kila, Vietnamec v siltovke poskakujuci nalozi omrznuty mikrokretenovy sacok na novu vahu a povie a kua, beham tu Foxtrot, mrznem v Uniform, a nepredal som ani Carlick Kilo :)
Odpovedať Známka: -2.2 Hodnotiť:
 

Nejde o to, ci su pre teba meratelne, lebo ty taku presnost ani nepotrebujes. Tebe staci vediet max. nejake milisekundy, ktore ti odmeraju aj obycajne hodinky. Inac bez ku..a presneho casu by si nemal GPS, ani rychly net doma.
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

Len niektori si ku... neuvedomia, ze ta definicia neluzi pre potesenie jednotlivca a nasadenie na trznici, ale je nutna pre ucely ludstva ako celku - a ludstvo ako celok taku presnost jednak potrebuje a jednak vie merat.
Jednotlivcovi laikovi stacia presnosti milimetre na colstoku a gramy na kuchynskej vahe.
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Ad "ludstvo..taku presnost...vie merat": ono uz niekto vie vytvorit vakuum? Ako fakt vakuum, nie nieco skoro ako teoreticke vakuum. Alebo vie niekto dosiahnut teplotu 0 K? Bo som si myslel, ze nie. Cele je to utopicke a je to len akasi aproximacia. V skutocnosti to nikto presne zmerat nevie. Teda aspon nie za takych podmienok, ake su v definiciach.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

jedna vec je definicia a druha vec je realizacia danej veliciny... samozrejme ako si spomenul nedosiahnutelnost 0 K a dokonaleho vakua atd. vnasa do realizacie niestoty, napr cas vieme merat s relativnou standardnou neistotou ~10^-15, dlzku ~10^-13.
zaroven realizacia veliciny sa ani nemusi zhodovat s jej definiciou, takze v skutocnosti pre dlzku ziadne stopky, baterka a meter vakua, ale frekvencne normaly ako napr femtosekundove hrebene alebo frekvencne stabilizovane lasery;)
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Ano meranie je aproximacia, zeby aj kvoli tomu ze:

- nekonecna presnost existuje len v matike a nie vo fyzikalnej realite
- na meranie pouzivame pristroje, ktore teda voooooooooooooooooooobec nie su spojite, ale diskretne

Medze nasej sucasnej presnosti (t.j. systematickej odchylky) ako uviedol sevo82 su cca 10^(-13) m a 10^(-15) s. Jednoducho nie sme schopni zmerat miliardatinu miliardatiny sekundy, 10^(-18) s.

Napokon aj fyzikalny svet je viac diskretny ako spojity, neexistuje lubovolne maly el, naboj, lubovolne mala hmotnost, lubovolne male kvantum energie ... atd, takze sa niet comu cudovat.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Naskyta sa teda otazka, preco ta nedokonalost nie je v definicii priamo uvedena? Napriklad: Sekunda je ... plus minus 10^-x.
Viete, ja som v podstate iba citil potrebu reagovat na to, ze tak, ako ste ten svoj prispevok napisali (a ako je tu napisanych mnoho inych prispevkov od roznych prispievatelov), to budilo dojem, ze tie definicie su z realneho sveta. Ostatne, oni sa tak na prvy pohlad aj tvaria. Na okraj, mozno by stalo za uvahu zistit, ako sa zmenila presnost oproti tomu, ako to bolo.
Kedysi tieto definicie skutocne korespondovali s realnym svetom, niekto fakt mohol ist a vidiet skutocny jeden meter. Pravda, ako sa spomina v diskusii, ten referencny meter sa casom menil (hoci aj to by sa dalo vyriesit, napr. ze v roku x to bolo tolko). Tak, ako su tieto veliciny definovane, su zasadene do oblasti urciteho modelu, ktory je nerealny...
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

... Aby som to zhrnul, ferovo si tu viaceri mohli priznat, ze je to teoria, a nie tu sukat argumenty o presnosti bez uvedenia toho, ze tuto hodnotu v realnom svete mozeme len odhadovat s urcitou presnostou. Ked je to uvedene do kontextu tak, ako je to vo Vasom prispevku a prispevku vyssie, som s tym celkom spokojny :-) Este by sa mi pacilo, keby niekto vedel napisat, aka by bola chyba merania pri beznych podmienkach. A este si neodpustim zaverecnu poznamku: ano, za tych x rokov sa hodnota referencneho kilogramu/metra/sekundy zmenila. Ale zmenila sa aj cela fyzika a pohlad na to, co tie veliciny vlastne su (relativita, kvantove teorie, ...). Nie je nahodou trochu naivne mysliet si, ze tie definicie budu aj o 100 rokov povazovane za "presne"?
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

definicie praveze sa snazia robit tak, aby nevychadzali zo zhmotnnych mier, lebo tym padom uz v samotnej definicii je neistota... cielom je minomalizovat velkost neistoty, takze idealne je, aby samotna definicia jednak nemala neistotu a po druhe, aby bolo mozne danu mieru zrealizovat aj po pripadnej strate (znehodnoteni) etalonov.

Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

To, ze definicia nevychadza zo zhmotnenej miery este neznamena, ze na jej zaklade nemozes zostrojit zhmotnenu mieru, napriklad Pt-Ir tyc so zarezmi a vydavat to za etalon metra, len uz bude mat neistotu charakteristicku pre takuto realizaciu, teda svoju triedu presnosti... takze na vrchole pyramidy presnosti stoji definicia danej veliciny (idealne bez neistoty alebo s co najmensou neistotou), pod nimi na jednotlivych stupienkoch rozne realizacie danej veliciny podla triedy svojej presnosti (velkosti rel. standard. neistoty). A postupovanim dole pyramidou kalibrujes neprsnejsie meradlo presnejsim.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

V pripade dlzky je to
1, definicia ~10^-15 (relaticna standardna neistota, nie ako pjetro napisal, ze vieme merat 10^-15 s)
2, primarny etalon dlzky (femtosekundovy hreben alebo frekvencne stabilizovany laser)~10^-13 - 10^-11
3, pracovny etlaon dlzky (frekvencne stabilizovany laser, kalibruje sa priamym porovnanim s primarnym etalonom) ~10^-9
4, zhmotnena koncova alebo ciarova mierka (kalibruje sa interferometricky pracovnym etalonom) ~10^-6

Relatívna štandardná neistota - podiel absolútnej neistoty a odhadu hodnoty meranej veličiny


Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Zaujimave sa to meria pomocou tperiody zmeny stavu pri 0K ked sa hodnota 0K este nedosiahla. Ked nahodou perioda bude ina ako predpokladana, tak sa to zmeni?
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

jj, hlavne pri tych 0 stupnoch K :D, co je teplota absolutnej nuly. Ked som chodil do skoly, tak sa ucilo, ze sa ku nej da len priblizit, ale dosiahnut sa neda....
Odpovedať Hodnotiť:
 

50 mikrogramov nie je 5 * 10^(-8), ale 5 * 10^(-5)
Odpovedať Známka: -6.9 Hodnotiť:
 

Nie, nie synu: wolframalpha(dot)com/input/?i=50+%C2%B5g+in+kg
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

To uz musime aj jednotky pomocou internetu premienat?
Kde sa pomylil? V tom ze jeden kilogram je 10 ^ 9 mikrogramov. Teda je to 50 * 10 ^ -9 kilogramov atd. atd.
Ale dal som mu plusku :)
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

asi fakt s tym kilom maju briti problem. ako zakladnu jednotku na vahu (pri ludoch) pouzivaju 1 stone (kamen), ktora ma 14 pounds (libier) - je to sialene komplikovane to preratavat nakolko to nie je desiatkova sustava ale "14-kova". Tak napriklad 80 kilov = 12 stones and 8l pounds
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

in ancient times?
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

za 5s som spat. Myslis za 45963158850-násobok periódy zmenu stavu atómu Cézia 133 pri teplote 0 K ? ano. No dobre ale ani o periodu neskor...
Odpovedať Známka: 6.9 Hodnotiť:
 

Myslim, ze by to bolo lahsie urcit ako urcity nasobok periody priemernej zeny
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

Furt lepsie ako 1m=3*priemerna dlzka pipika zozbierana anonymnym prieskumom. :-)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ak by bola pochopitelne neskreslena meranymi subjektami, bola by BA od KE 42 centimetrov
Odpovedať Známka: 6.4 Hodnotiť:
 

" reálne reprodukovať respektíve merať. "
Ako chcu reprodukovat tu periodu cezia pri 0K, ak absolutnu nulu nemoze realne dosiahnut?
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

No teplota 0K je tuším dokázaná len výpočtami pohybu častíc, takže si dosadia nejakú konštantu alebo čo. Asi to majú už vymyslené, inak by neriešili koľko je jeden kg.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tiež som sa nad tým zamýšľal tak som pozrel definíciu...
www.bipm.org/en/si/si_brochure/chapter2/2-1/ second.html
Tých 0K je tam čisto z dôvodu indikácie neprítomnosti žiarenia z cudzieho telesa.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ako mohol stratit 50 mikrogramov? Stale mal *presne* 1kg, akurat definicia 1kg sa v case meni.
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

presne tak ... to rychlost svetla sa zmenila ;o) ...
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

No prototyp je tvoreny z kovov, mozno to oxidovalo, zvetravalo, stratilo hmotnost osuchanim alebo to francuzke romale skusali odpilit s pilnikom na nechty.
Odpovedať Známka: 8.7 Hodnotiť:
 

on mal asi na mysli to, ze ten valcek nemohol stratit 50 mikrogramov, pretoze plati 1kg=vaha valceka. to znamena, ze keby ho niekto zbrusil na polovicu, stale je to jeden kilogram.
Odpovedať Známka: 9.3 Hodnotiť:
 

Tiež ma to napadlo, oni sú pekne vyfetovaní :)
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

Vyfetovaný si maximálne ty. Prototyp mal definovať 1kg, lenže časom z neho ubudlo 50ukg, takže pri porovnaní s iným prototypom by nemal presne 1kg. Preto tá definícia pomocou fyzikálnych zákonov. Chápeš? Ale samozrejme, ty by si ho aj 8000 rokov neskôr, keby z neho ostala len polovica, považoval ze referenčný 1 kilo-gram :)
Odpovedať Známka: -1.2 Hodnotiť:
 

Niektorym nevysvetlis ... niektori ocakavaju ze za milion rokov by mal presne 1,000000000 kg. To by sa nestalo ani keby bol ulozeny v primerane koncentovynych parach olova a iridia ci inertneho plynu ako argon a to vsetko pri 0,001 K (vo vakuu by povrch kovu mohol pomaly sublimovat do vakua).
Niektori nevedia ze na porvchu kovu (a defacto hocicoho) su na urovni atomov take fukoty ze az ... uci sa to aj na gymlpi, ako ucinnost katalyzatorov, resp. rychlosti chemickych reakcii, ktora vyrazne zavisi od povrchu reaktantov (ci koncenracie, teploty a ineho).

Odpovedať Známka: 2.3 Hodnotiť:
 

sorry, ale len ty nechápeš jeho pointu. Ide o to, že aj keby stratil polovicu váhy, aj tak váži 1KG, keďže definícia kilogramu je že 1KG=váha valčeka, nech je akákoľvek, alebo sa akokoľvek zmenila :-) referenčným válček má svoje nevýhody no ;-)
Odpovedať Známka: 2.7 Hodnotiť:
 

chapem, osvetlujem nizsie, pred troma minutami:

Od reg.: Pjetro de | Pridané: 25.1.2011 19:49
Odpovedať Hodnotiť:
 

Myslim si, ze nie je pravda, ze nema pravdu. Ten valec je referencny 1 kilogram a pretoze je to prototyp, tak by mal byt len jeden, cize iny referencny kilogram neexistuje.
Tak mi potom z tohto logicky vyplyva, ze referencny kilogram je stale kilogram, aj keby podla "starej" miery vazil len 1/2 kg.
A ano, oni proste chcu aby sa 1kg s casom nemenil, aspon do tej doby ako fyzika dokaze, ze nova, fyzikalna, definicia kilogramu nie je nemenna.
Odpovedať Známka: -1.4 Hodnotiť:
 

Ja myslim ze existuju aj ine referencne 1-kilogramy a nazyva sa to etalony, ci? Inak neviem kam furt mieris tym: "tak mi potom z tohto logicky vyplyva, ze referencny kilogram je stale kilogram, aj keby podla "starej" miery vazil len 1/2 kg", ked kazdy vedec ci fyzik vie, ze na povrchu kazdeho materialu dochadza k chemickym reakciam a posobeniu inych vplyvov, teda casom zmeni svoje vlastnosti.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Jednoducho tak, ze je prijata axioma: totok tu tentok valec ma 1 kg, cul, za 10 rokov aj za 100 rokov aj za 1000 rokov. Furt tomu budeme hovorit 1 kg. To ze je to totalna blbost a ze hmotnost toho valca sa nemi nechaj vedla. Jednoducho dohoda by bola, ze ten valec by sa chapal ako 1 kg. Z toho by plynulo ze 1 kg by rok co rok znamenalo nieco ine - ale to by taku sprostu civilizaciu asi netrapilo. Jednoducho v roku 2150 by 1 kg znamenal 0,99999995 hodnoty z roku 2010, chapes?
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

No ja to chápem, mali chlapci hneď povedať že vážia vo valčekoch a tie sú pre nich smerodatné, aj keď je to pekne primitívne.
Odpovedať Hodnotiť:
 

vam tu unika pointa, ide o definiciu kilogramu ktora je nemenna a o to, ze si vymysleli dovod, pretoze valcek cez ktory na to chlapik prisiel casom stratil 50mg a preto teraz musime "prerokovat!!" definovanie kilogramu.
ako bolo hned povedane "Ako mohol stratit 50 mikrogramov?" (kg nie valcek)
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

mozes mi to prelozit do slovenciny?
Odpovedať Hodnotiť:
 

nemozem, lebo nehovoris po slovensky (scasti)
Odpovedať Hodnotiť:
 

ale ja tiez hovorim niekedy po francuzky, sme len ludia sry :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Bol na zachode a mozno sa aj cestou kus spotil... :-)
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

Malo ho krmili
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

Strata hmotnosti toho kusu kovu oproti hmotnosti z roku 1889 sa samozrejme dá vyjadriť, aj keď sa striktne dodržiava definícia kilogramu.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

lebo stratu utrpel referencny model a nie definicia kilogramu.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

podla mna ten valcek vazi stale rovnako, a 1kg je stale to iste, to len my a vsetko ostatne tucnieme a vazime viac..
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

duh. kilogram neni nijako definovany. je iba referencny model ktory "definuje" vahu kilogramu
Odpovedať Hodnotiť:
 

kilogram je definovany tym referencnym modelom.
ten model vazi 1 kg. vzdy.
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

definicia kilogramu je hmotnost referencneho modelu. a o to tu ide, referencny model moze casom menit hmotnost(a aj to robi) a preto ho chcu definovat pomocou niecoho nemenneho.
meter bol povodne tiez definovany ako vzdialenost vrypov na referencnej tyci. ale ta sa moze zvacsovat a zmensovat v zavislosti od teploty a podobne, a preto dostal meter lepsiu definiciu. a to iste teraz caka aj kilogram.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Velkost gravitacnej sily zavisi od hmotnosti OBOCH telies, v tomto pripade ten kus kovu a planeta zem. Zeby bola nasa planeta lahsia ? (Raketoplany, resp. unik casti atmosfery do vesmiru ?)
Odpovedať Hodnotiť:
 

imho by mali skor definovat newton a z neho odvadzat kilogram.
Odpovedať Známka: -2.5 Hodnotiť:
 

Hmotnost je dolezitejsia ako sila. Zbytocne by sa komplikovalo zivot.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

hmotnost predsa vychadza zo sily, resp je len vyjadrenim vztahu dvoch sil (v zakalde), ako je potom dolezitejsia hmotnost, v ktorom smere myslis je dolezitejsia?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Dolezitejsia v tom zmysle, ze je viac pouzivana. A sila je odvodena z hmotnosti, casu a dlzky. Ja viem, ze sa to da obratit, ale je to zauzivane, tak naco menit, ked nie je vazny dovod.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Nechapem tvoju logiku. Osvetli. Hmotnost je zakladna jednotka SI, pomocou ktorej su definovane dalsie. Ani chleba nezacinas jest od stredu. Vycuc niektorych fyz. velicin kde vystupuje kilogram:
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

el. kapacita - ozn. C - jedn. farad (F) - priame odvodenie C.V^(-1) - zakl. rozmer kg^(-1).m^(-2).s^4.A^2
indukcnost - ozn. I - jedn. henry (H) - priame odvodenie Wb.A^(-1) - zakl. rozmer kg.m^2.s^(-2).A^(-2)
sila - ozn. F - jedn. newton (N) - priame odvodenie N.m - zakl. rozmer kg.m.s^(-2)
energia - ozn. E - jedn. joule (J) - priame odvodenie N.m - zakl. rozmer kg.m^2.s^(-2)
vykon - ozn. P - jedn. watt (W) - priame odvodenie J.s^(-1) - zakl. rozmer kg.m^2.s^(-3)
tlak - ozn. p - jedn. pascal (Pa) - priame odvodenie N.m^(-2) - zakl. rozmer kg.m^(-1).s^(-2)
Odpovedať Hodnotiť:
 

sorry newton jasne nema priame odvodenie N.m
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

el. vodivost - ozn. G - jedn. siemens (S) - priame odvodenie A.V^(-1) - zakl. rozmer kg^(-1).m^(-2).s^3.A^2
mag. indukcia - ozn. B - jedn. tesla (T) - priame odvodenie Wb.m^(-2) - zakl. rozmer kg.s^(-2).A^(-1)
el. napatie - ozn. U - jedn. volt (V) - priame odvodenie J.C^(-1) - zakl. rozmer kg.m^2.s^(-3).A^(-1)
mag. tok - ozn. Fi - jedn. weber (Wb) - priame odvodenie V.s - zakl. rozmer kg.m^2.s^(-2).A^(-1)
el. odpor - ozn. R - jedn. ohm (omega) - priame odvodenie V.A^(-1) - zakl. rozmer kg.m^2.s^(-3).A^(-2)
Odpovedať Hodnotiť:
 

nerozumiem tvojej logike.
rozmer predsa pokojne v kilogramoch vyjadrovat mozes.
ide iba o definiciu kg.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Sak to hovorim, ci vlastne pisem. Opat reciprocne nerozumiem tvojej o 180° otocenej logike v moj prospech. Sak ty si najprv pisal ze by mali najprv definovat newton, co je blbost bez existujucich definicii sekundy, metra a kilogramu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

seuknda a meter je predsa definovany.
o tych sa nebavime.

z tych 4 jednotiek definujes bud newton, alebo kilogram.
jednoducho nejakou konstantou definujes newton a kilogram odvodis. v com vidis konkretne problem?

zapis si zvolis podla lubovole. na veci nic nemeni.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Tak to sa teoreticky a bezosporne da, len je velmi otazne (a mne osobne divne) preco by sme ten kg mali dodefinovavat z newtona a nie pascalu ci wattu ci dalsich, ktore su odvodene aj z ampera.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

1. lebo sa mi to zda priaktickejsie
2. lebo je pomenovany po mne.
Odpovedať Známka: 2.5 Hodnotiť:
 

No tak to sa zda iba tebe. Newton ako jednotka sily "rozlozeny" na zakl. jednotky SI sustavy je kg.m.s^(-2). Ako pisem aj veliciny ako energia, vykon a tlak od odvodene od hmotnosti, dlzky a casu, t.j. rozlozene obsahuju kg, m a s len inych mocninach. Nechapem preco by som si mal pravy vybrat newton, kde je kg v prvej mocnine, m v prvej mocnine a s v minus druhej mocnine. Preco by som si nemohol vybrat napr. tlak ci vykon. Aha uz viem pre jednoduchost, newton ma tie mocniny jednoduchsie (sucet ich absolutnych hodnot tych mocnin je mensi). Potom ma OKAMZITE napada: preco newton, sak ten je nechutne zlozity popri jednotke, ktore by rozlozeny vyzerala ako kg.m.s (t.j. vsetko v prvej mocnine a sucet absolutnych hodnot exponentov je 1+1+1 = 3 zatial co pri newtone je to 1+1+2 = 4) ????? Beh ohladu na fakt ze cudo ako kg.m.s by bola jednotka neviem coho.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Nema to absolutne ziadnu normalnu logiku definovat kg pomocou newtona, kedze newton kg obsahuje ako elementarnu zlozku, kg je v newtonovi a dalsich tuctoch jednotiek obsiahnuty. Bolo by to ako definovat cislo 17 na zakl. cisla 18785 = 5*13*17^2. Cislo 18785 je zaklad ked chceme pochopit cislo 17. Vydelime ho 5timi, potom 13timi a potom odmocnime a dostaneme 17. Sak to je hovadina.
Odpovedať Hodnotiť:
 

"kg je v newtonovi a dalsich tuctoch jednotiek obsiahnuty. "

nerozumiem ti. vsak ja nechcem aby sa z tych jendotiek ten kg vzal. pokojne povodny zapis jednotiek, ktore obsahuju kg ponechaj. ja spom pisal o defincii, nie o zamene jednotiek.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Sak ani ja som nepisal o zamene, ale o definicii. V tom zmysle ako som to mienil ja, je kg nieco elementarnejsie ako newton, je teda nelogicke definovat kg pomocou newtona.
Odpovedať Hodnotiť:
 

mne sa sila zda byt elementarnejsia, ako hmotnost.
v tom je pointa definicie cez N.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Tak to je imho iba tvoje zdanie. Sila je definovana ako telesu hmotnosti m udelene zrychlenie a: F = m.a (na case tu nezazeli), to by sa totiz sila menila v case a velicinu by sme si mohli nazvat "zosilenie" ako napodobeninu zrychlenia, kde sa v case meni rychlost. Jednotka zosilenia by samozrejme bola kg.m.s^(-3) (jednoducho este raz predelene jednotkou casu).

Kedze jednotkou hmotnosti je kg a jednotkou zrychlenia je m.s^(-2), tak jednotkou sily je kg.m.s^(-2), kedze veliciny hmotnost a zrychlenie su vynasobene, tak su vynasobene aj ich jednotky. Rozobrane na drobne zrychlenie je zase zmena rychlosti s jednotkami m.s^(-1) za cas a po predeleni este jednotkou casu mame jednotky zrychlenia m.s^(-2). Rychlost je prejdene draha za cas, jednotka teda je vzdialenost predelena jednotkou casu, cili m.s^(-1).
Odpovedať Hodnotiť:
 

nejak ti to nejde do hlavy.
ano, sila je definovana cez kilogram.
ja ti stale pisem, aby bola sila definovana priamo cez nejaku konstantu a z nej odvodeny kilogram.
co je na tom nepochopitelne?
na vzorcoch to predsa nebude nic menit. ani na zapise.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ano, ale je za tym nieco hlbsie ... aj v newtonovom vzorci gravitacneho posobenia medzi dvoma telesami (analogicky je vzorcek na posobenie medzi dvoma el. nabitimi casticami) vystupuju veliciny ako hmotnosti, vzdialenost a gravitacna konstanta (samozrejme kto chce si moze zasantit s jednotkami a tiez mu vyjde newton ako kg.m.s^(-2)) ... nech sa na to clovek diva akokolvek N je nieco zlozitejsie ako kg ci s ci m. Ani kg ani m ani s sa neda definovat pomocou N. Nemozes definovat nieco jednoduchsie pomocou zlozitejsieho. Nemozes odvodzovat vseobecnu derivaciu polynomickej funkcie pomocou derivacie typu f(x)^g(x) (funkcia na funkciu), ale musis ist od zakladov, uplatnenim pravidiel pre derivaciu suctu, rozdielu, suctu a sucinu, ukazat nieco pre derivaciu x^n a linearnou kombinaciou takychto clenov dostavame polynom.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Jednoducho nijako mi nejde do hlavy logika, ako komplexnejsiu a zlozitejsiu velicinu akou je sila prehlasil za zakladnu a odvodzovat z nej hmotnost, ked sama sila je definovana ako telesu hmotnosti m udelene zrychlenie a.
Odpovedať Hodnotiť:
 

ale ved ho uz nechaj...
Odpovedať Hodnotiť:
 

cas ale predsa plynie neustale, nepretrzite, za akychkolvek podmienok.
ako moze byt sila definovana ako teleso o hmotnosti m so zrychlenim a.
teleso je predsa podmienene svojou hmotnostou, ktora musi byt v rozmedzi od ziadnej+minimalna mozna hmotnost po maximalnu moznu.

Odpovedať Hodnotiť:
 

Presnejsie sila nie je to teleso s hmotnostou m na ktore posobime bla bla ... silu chapeme ako TO posobobenie na teleso s hmotnsotou m, ktoremu udelujeme zrychlenie a. Asi som sa zle vyjadril.
Odpovedať Hodnotiť:
 

... ako chce niekto definovat odvodene jednotky, pricom vsetky su "poskladane" so zakl. siedmych m,kg,s,A,K,mol,cd bez definovania tychto zakladnych jednotiek? Mozem vymysliet sibnutu velicinu "svetelna molova elektromagneticka nabojova kapacita indukcneho tlakoveho tepelneho vykonu", bude mat "rozmer" napr. cd.mol^(-1).kg^7.m^(-6).s^4.A^(-3).K ... ale bez definicie kg mozem trt
Odpovedať Hodnotiť:
 

Príde Dežo do mäsiarstva a pýta si:

Kilo salámy. Ale veľa!
Odpovedať Známka: 9.4 Hodnotiť:
 

briti doteraz pouzivaju libry, tak co sa staraju do kilogramu :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

chcu lepsi vymenny kurz na libry :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

briti su idioti.
preto stale pouzivaju libry a preto sa staraju do kilogramu.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

>> Napríklad meter je definovaný ako dĺžka, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1/299 792 458 sekundy

... donedavna bola hmotnost nemenna a potom sa zistilo, ze az taka nemenna nie je ... mozno nejaky vedec pride na to, ze rychlost svetla vo vakuu tiez nie je uplne konstatna a mozme zahadzovat metre :-)

PS: Foton vraj nie je ani vlna a ani castica, takze ked svetlo "pada" do ciernej diery meni sa jeho rychlost?
Odpovedať Známka: -6.7 Hodnotiť:
 

pada do nej rychlostou svetla.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

rychlost fotonu je nemena??
nestraca napr. energiu pri odraze od ploch??
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ak si dobre pamatam, tak jeho rychlost nezavisi od energie.
Odpovedať Hodnotiť:
 

"rychlost fotonu je nemena??"
nie, ale je zhora obmedzena.

"nestraca napr. energiu pri odraze od ploch??"
stryco planck vraveli, ze nie.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

foton nie je biliardova gulicka! foton sa neodraza, foton interaguje = je pohlcovany alebo emitovany ked kukame na korpuskularny charakter, alebo sa "posklada" s inym fotonom ked kukame na vlnovy charakter.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ano rychlost fotonu je nemenna. vsetky fotony idu presne rychlostou svetla vzdy a vsade a pre kazdeho. aj nizkoenergeticky foton chudacik nejakych dlhych radiovych vln, aj suuper vysokoenegeticky foton trg ci gama ziarenia ... no aspon si to myslime. variacie TR, ako napr. dvojita TR zavadzaju treti predpoklad, ze rychlost svetla zavisi od energie kvanta. avsak takym sposobom, ze signifikalntne zmeny sa deju az pri planckovej energii, co je miliardy nasobne viac ako v CERNe. je to podobne ako keby si v stredoveku mysleli, ze nastavaju relativisticke efekty, avsak az pri rychlsot svetla, kt. su neporovnatelne vyssie ako rychlsoti vsetkeho s cim sa dovtedy ludia stretli a nemaju prostriedky na ich overenie. Podobne aj planckova energia kvanta je neporovnatelne vyssie ako vsetko s cim sme sa doteraz stretli (cest jednej zachytenej castici spred 20 rokov s rychostopu nepredstavitelne blizko c. nieco jako 0,9999999999999999999999999999999999999999999 c)
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

rychlost fotonu nie je nemenna.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

To vie v tejto chvili (pojem chvila pri nadcasovom uvazovani nema absolutne ziadny zmyssel) len panboh ci ina nadprirodzena nadvesmirna nadcasopriestorova entita a to ty bohuzial nie si.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

on sa nepytal na c, ale na foton.
Odpovedať Hodnotiť:
 

vid nizsie
Odpovedať Hodnotiť:
 

potom aj auto z bodu A do bodu B ide vlastne rychlostou 300km/h, iba nam sa zda, ze ide 100km/h. ale ono iba interaguje so vzduchom a robi iluziu aerodynamickeho odporu /refrakcia pri c/
Odpovedať Hodnotiť:
 

Zeby ironia? Ked ide auto 100 km/h, tak ide 100 km/h. Trenie, valivy odpor pneumatik a odpor vzduchu su velke svine. Nikto nemoze za to, ze pri vynalozeni tej istej energie by vo vakuu a vznasajuc sa tesne nad vozovkou auto slo aj 300 km/h. Avsak kedze auta jazdia tak ako jazdia (t.j. na pneumatikach a tiez nie vo vakuu), tak pri vynalozeni tej istej energie nejdu 300 km/h, ale iba 100 km/h.
Odpovedať Hodnotiť:
 

ty si tvoju uvahu odvodil iba od toho, ze spomalenie fotonu na par m/s je sposobene iba odrazom fotonov od prostredia, tj predlzenim trajektorie. ale ze samotny foton stale ide rychlostou c.

ale to je iba extremny priklad prechodu fotonu prostredim rychlostou blizkou c.
ale ty si povodnu uvahu o tom, ze rychlost fotonu vo vakuu je c na to, ze ziadna ina rychlost fotonu ako c neexistuje. a to sa mi zda ako privelka a nie velmi podlozena spekulacia. inac sak ja nic. iba polemizujem.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Clovece pochopil si ma? Nikdy nikde a pre nikoho sa ziadny foton nespomalil! NEEXISTUJE pomaly foton! Kazdy foton sa vzdy a pre kazdeho siri vo vakuu rychlostou c! (to je nase 106-rocnme presvedcenie). Fotony (ako energia) su pohlcovane elektronmi, ktore sa excituju na vyssie energeticke stavy a pri "spadnuti" elektronu na povodny energeticky stav sa energia vyziari vo forme fotonu s presne tou istou energiou. Ide len o to ako dlho su tie elektrony excitovane a teda ako dlho si urdzia vyssiu energiu. Excitovany elektron = "uvazneny foton v elektrone". Ziadny foton sa NIKDY nepohybuje rachlsotou blizkou c!!! KAZDY foton sa vzdy a vsade a pre kazdeho pohybuje rychlorou PRESNE c, ani viac ani menej. To co sa nam na makroskopickej urovni zda ako spomalenie znaci "zastavky" fotonov ev elektronoch. Samotne fotony na ceste medzi elektronmi sa vsak pohybuju rachlsotou c! Ano, revolucna myslienka, preto kto si uvedomuje dosledky, tak otvara hubu :-)))
Odpovedať Hodnotiť:
 

O inej rychlosti samotnych fotonov, resp. vln EM ziarenia ako c polemizujem aj ja, ale este nikto ziadnu inu rychlost ako c nepozoroval.
Odpovedať Hodnotiť:
 

no ked vravis, tak okej.
Odpovedať Hodnotiť:
 

TR si nepochopil ani principialne. Rychlost svetla je konstantna pre vsetkych pororovatelov bez ohladu na ich pohybovy stav! Dosledky toho su take, ze to co sa meni je priestor a cas.
Priestor a cas su sluhami rychlosti svetla. Priestor a cas sa menia (natahuju a zcucavaju ako zuvacka), aby rychlost svetla mohla ostat konstantna pre vsetkych pozorovatelov. Foton vzdy a vsade ide rychlostou svetla, pre kazdeho. To co sa deformuje je casopriestor (priestor je zakriveny a cas plynie inym tempom).
Odpovedať Hodnotiť:
 

myslis to dobre a rychlost svetla vo vakuu je naozaj konstantna, ale asi si troska pozabudol na index lomu;)
http://sk.wikipedia.org/wiki/Index_lomu
Odpovedať Hodnotiť:
 

Priznam sa pozabudol, alebo skor zanedbal, kedze riedke a nizkoenergeticke prostredia rychlost EM ziarenia drasticky nespomaluju.

To ci su spomelene samotne fotony ako si mysli manik vyssie je veeeeeeeeeeeeeeeeeeeeelmi otazne, momentalne to nase najuspesnejsie fyzikalne teorie nepredpokladaju.

To ze EM ziarenie sa siri v istom prostredi pomalsie ako 299792458 m/s voooooooooooooooooobec nie je sposobene tym, ze fotony ci vlny by isli pomalsie. Je to sposobene velmi rychlymi a pocetnymi interakciami (pohlcovanim a emisiami) fotonov z atomami ci mensimi casticami toho prostredia, co navonok vyzera tak, ze sa fotony niekde "zrdzali" a teda ze navonok ich rychlost je mensia. Rychlost kazdeho jednotliveho fotonu medzi interakciami defacto vo vakuu - sak co uz by len bolo medzi dvoma elektronmi ze ano (ktorych mozu byt za sekundu biliony ci biliardy) je VZDY a ZA KAZDYCH okolnosti a PRE KAZDEHO pozorovatela 299792458 m/s. Teda aspon si to myslime 106 rokov.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Prikladom toho ako moze byt svetlo (teda vseobecne EM ziarenie) spomalovane je Slnko, ked 3/4 jeho polomeru (vyse pol milion km) EM ziarenie prekonava tusim az milion rokov, pricom cez vakuum by mu to trvalo necele 2 sekundy. V tak hustom a vysokoenergetickom prostredi si kazdy foton cestuje a rychlostou c, ale len neslusne kratky cas, vzdy do niecoho bachne, samozrejme chaoticky, nielen smerom hore ... potom to tak dlho trva.

Dalej boli robene experimenty na spomalenie rychlosti svetla, tusim v sodikovych parach pri extremne nizkych teplotach nad abs nulou. Sodikove pary mali sirku niekolko cm. Samozrejme islo stale o to iste, fotony (ktore sa sami o sebe pohybovali rychlostou c) boli pohlcovane a emitovane sodikovymi atomami (elektonmi v obaloch) tak, ze navonok to vyzeralo tak, ze rychlost svetla bola nenormaaaaaaaaaaalne nizka, iba niekolko km/hod !!!!!!!! T.j. rychlot chodca.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nizka teplota dopomohla k tomu, aby mohli byt fotony "zadrzane" ci "uvaznene" "v elektronoch" elektronovych obalov sodikovych atomov dlhsiu dobu ako pri beznej teplote, co navonok v makroskopickom meritku sposobilo zapidne znizenie rychlosti sirenia svetla cez tieto sodikove pary.
Odpovedať Hodnotiť:
 

vedci nerokuju, vedci diskutuju, ci? ci cha?
Odpovedať Hodnotiť:
 

kriza prisla aj na nich, sedia na zadku a nemaju do coho pichnut.. neje o nich pocut, nemaju zaco byt plateny tak vymyslaju nezmyselene kokociny tohoto typu, aby aspon dostali niekde svoje mena, je to ubohy pokus o medializaciu
Odpovedať Známka: -5.6 Hodnotiť:
 

Hlboká myšlienka, škoda len že 5% populácie si myslí niečo iné :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

19 na jedneho zasa neni take zle, staci len dobry intel :))
Odpovedať Hodnotiť:
 

opravte ma ak sa mylim, ale neni nahodou 50ug 5*10^(-5) ???
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

Tiez som sa nad tym zamyslal. 50ug = 5*10^(-5)g = 5*10^(-8)kg.
Odpovedať Hodnotiť:
 

este ze tak teda, sedi to tak ako ma, len to myli alebo sa mi nechcelo poriadne citat :-) mozno by som sa este prihlasil za 5*10^-12 tony, to by sa tiez pekne citalo.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Neviem ako sa da odmerat teplota 0 Kelvinov, kedze podla zakladneho zakona termodynamiky tuto teplotu ani nemozno dosiahnut :) Pri tejto teplote neexistuje hmota, entropia je na minime. Asi sotva sa potom da povedat, ze sekunda jedefinovana "pomocou merateľných parametrov fyzikálnych javov" .
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Dámy a pánové, proč lezete na stromy, když to neumíte? Není vám jasné proč se na to ptám? Vy totiž mluvíte, jako kdybyste spadli z višně :D Není důležité něco měřit, na co jako? Měření poslouží maximálně jako důkaz, my si vystačíme s vý...počkejte si...počtem, ano výpočtem. Znalosti 8. ročníku základní školy. Děkuji mnohokrát, autogramy až při předávání nobelovy ceny :)
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

No jooooooo
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

komentoval som tvrdenie, ze sekunda je definovana podla meratelnych parametrov. Ty co komentujes?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Mna prekvapuje existencia konstant. Tiež viera že su nemenne. No možno su vzhľadom k pozorovatelovi kedže aj mi sme nimi podmienený. Fakt že vzhľadom samé k sebe su nemenne skôr znamená že ide len o jednu vlastnosť ktorá je zrejme rozna ale vnímaná je rovnako preto že sme mi a naše okolie na ňu viazany.
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

"Fakt že vzhľadom samé k sebe su nemenne "

mozes mi toto nejako viac priblizit?
Odpovedať Hodnotiť:
 

http://goo.gl/YbfH9
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

To, ze obsah tohto prispevku je nezmysel, mi nevadi. Ale to, kolko je v nom gramatickych chyb, naznacuje mnohe. :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

mne to nehovor, ja som ti to len priblizil :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

uz to asi nebude kilogram ale kilometer
Odpovedať Hodnotiť:
 

39.17 mm.

a co ak tam bude mikro odchylka, povedzme ze to vytlacia do rozmeru 39.17001, tak sa aj zmeni ten KG alebo nie? zopar mikro az nano gramov.

Inac vyborny clanok. Vzdy ma zaujimalo preco je sekunda prave tak dlha ako je a uz to viem.

Ale zaujimalo by ma ci by dokazal clovek "zistit" presny cas a datum, ak by sme vypli vsetky hodinky na svete na x-dni, alebo co i len na x-minut. Mozno by to dokazal podla hviezd, avsak ak by sme povedzme predpokladali,ze sa teraz ludstvo dostane do doby kamennej, tj. proste vypari sa vsetka technika a zostanu len nahy ludia, ale vedomosti zostanu tiez. Ako dlho by trvalo kym by sme toto vsetko znova zistili, alebo znova vytvorili svet taky ako ho pozname dnes ?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Zaujimava uvaha.

Neverim ze by v takom pripade bolo mozne sa trafit presne do toho isteho "poradoveho cisla" zmeny stavu cezia. Asi by sme sa netrafili ani do sekundy a mozno ani do minuty. Hodina a datum uz snad podla astronomie hej.

A ak by tu ostali "nahi ludia", tak by navrat mohol trvat velmi dlho. A v istom zmysle slova aj vecne. Ani cele ludstvo nema v hlavach vsetky informacie. Zasvateni vedci by rychlo spisali zakladne fyzikalne a matematicke zakony. Ale isto by sme nazvdy stratili napr. zakonniky, museli by sa vytvorit nove. To iste plati o databazach prvkov, zlucenin, materialov. Je ich isto nespocet. Ich vlastnosti a sposob vyroby by sme objavovali znova. Mozno by sme vymysleli nove, na mnohe by sme si ale nespomenuli.
Odpovedať Hodnotiť:
 

doba trvania sekundy je povodne odvodena ako 1/86400 stredneho slnecneho dna, meter desatmiliontina kvadrantu poludnika zemegule...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

tie stare definicie jednotiek mali svoju logiku a vychadzali z vedomosti ludstva znamych v dobe ich vzniku
Odpovedať Hodnotiť:
 

nj, teraz je to snad inak? :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ale este by ma zaujimalo, ako je mozne alebo ako dokaze clovek odmerat ten jeden meter na zaklade 1/299 792 458 sekundy (alebo 0.00000000333564095 sekundy ? )
ved staci aby sa ten pristroj pomylil co i len o 1% a uz mame 101 alebo 99cm namiesto 100cm, alebo nie ?

respektive, ak to robi pristroj, tak aj ta informacia ze "vystreleny luc, cakam, luc narazil do terca" alebo proste, akonahle ten luc narazi do terca, nieco potrebuje "spracovat alebo aspon odoslat" tu informaciu niekde, ale ako to cedia tak sakra presne odmerat?
Odpovedať Hodnotiť:
 

momentalne nie je v nasich technickych moznostiach realizovat meter priamo z definicie, teda tak, ako popisujes... co sak viemem dostocne presne je merat frekvenciu a teda aj vlnovu dlzku, realizacie metra primarnej etalonaze su teda zalozene na frkevencnych normaloch...
Odpovedať Hodnotiť:
 

1% odchylka pri hodnote c (to hausnumero v menovateli) je ku...pardon neslusne velka. Vieme ze to je 299792458 +- desatiny. 1% odchylka by bola od 302790383 po 296824216, co je na nasu dobu fantasticka nepresnost. Inak: vieme to s nepresnostou max. 0,5/299792458 = 1,66782e-9 = 1,66782e-7 % cili 0,000000166782% - t.j. ani nie 2 desatmiliontiny %.
Odpovedať Hodnotiť:
 

rychlost svetla je 299792458 m/s presne, bez udania neistoty, nie je totiz urcena meranim, ale definicoiu (dohodou), kedze meter je definovany cez rychlost svetla...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Presnost, t.j. odchylku (relativnu ci absolutnu) mozes vydedukovat na zakl. numeriky z platneho poctu cislic (ktorych je teraz 9). Jednoducho nie je to ani 29979245_9 a ani 29979245_7 ... je to 29979245_8. Z toho vyplyva ze absolutna odchylka je max. 1, inak by sme sa totiz ohanali s 29979245_9 ci 29979245_7.
Odpovedať Hodnotiť:
 

to plati ak danu velicinu merias, rychlost svetla nemerias, rychlost svetla je fyziklana konstanta dana definiciou, bez odchylky, neistoty, cohokolvek, proste je to PRESNE 299792458 m/s, bez dalsich desatiniek, platnych cislic;)

In 1983 the metre was defined as "the length of the path travelled by light in vacuum during a time interval of 1⁄299,792,458 of a second", fixing the value of the speed of light at 299,792,458 m/s by definition
wiki: http://goo.gl/rnhyI
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ano meter je definovany pomocou c, ale samotne c sa meria! Ako inak by sme vedeli kolko je c (v akychkolvek jednotkach, ci km/s, mile/hod, uzle/rok ... to je jedno). Neexsituje iny sposob ako zistit hodnotu c ako ten, ze sa to zmera.
Odpovedať Hodnotiť:
 

c je odmerane a kvantifikovane, z c je jednoznacne odvodeny meter a sekunda je definovana tak (tych vyse 9 milioard kmitov atomu cezia), aby c bolo tolko kolko je - napokon sam o tom nizsie pises. Keby to bolo 8 miliard kmitov (sekunda by mala napr. 85% svojej terajsej dlzky), c by malo inu numericku hodnotu a preto aj meter.
Odpovedať Hodnotiť:
 

c sa meralo so starou definiciou metra do roku 1983, na zaklade tychto merani sa urcila (tak, aby to spatne sedelo s dovtedajsimi etalonmi) na danu hodnotu a to presne, bez udania neistoty, bez desatinnych miest a na tejto velicine sa postavila definicia metra...
samozrejme mozes rychlost svetla merat aj dnes, ale tvoj vysledok ti povie len to, ako presne meras cas a dlzku (na jednotkach nezalezi), ale ak nameras inu rychlost ako c (co samozrejme nameras), svedci to o neistote v merani dlzky a casu, no neznamena to neistotu v merani rychlosti svetla. takisto rychlost svetla nevnasa neistotu do definicie metra, tu tam vnasa len neistota merania (definicie aj realizacie) casu...
ak sa mylim, najdi mi zdroj, kde sa udava rychlost svetla s neistotou... ved ako som uz ras pastoval, aj na wiki sa pise:
Its value is exactly 299,792,458 metres per second ;)
Odpovedať Hodnotiť:
 

A ako dosli na to ze c je prave tolko kolko je?
Dohodou?
Ale ak ano, tak myslim ze fotony kaslu na nejaku dohodu fyzikov a poleti si to svojou rychlostou, alebo? :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

no foton si ide svojou rychlostou a my si povieme, ze tu rychlost nazveme cojaviem, co tak rychlost svetla...? rychlost je draha za cas... povieme si, ze drahu budeme merat v co ja viem, napr. v metroch a cas napr v sekundach a bezohladu na to ci vieme kolko je meter a sekunda, priradime tej rychlosti hodnotu ze 299792458 m/s, proste sa tak dohodneme, ze to kolko ide svetlo bude tolkoto a bodka. potom zostrojime pristroj na meranie tej sekundy a nazveme ho ceziove hodiny a ten nam bude merat sekundu, povedzme tak, aby sa ich do dna zmestilo povedzme 86400, lebo ze pouzijeme 60tkovu sustavu a den si rozdelime na 24 casti;) no a potom si povieme, ze draha, ktoru ten foton prejde za cas, ktory sme si nazvali sekundou bude ten meter...

Odpovedať Hodnotiť:
 

Jo, chapem.

Cize ak by foton letel, povedzme, 5000km/h
tak by sme na dialnici proste nesli 130km/h ale cca 300 000 / 5000 * 3600 - krat menej v tom udaji km/h
(teda ak som sa nesekol v poctoch)

ale pozoruhodne, ako dokazu odmerat presne 299792458 m/s
to su uz obrovske cisla :)
klobuk dolu no :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Vzhladom na to, ze cas vieme merat s presnostou cca jedna desatmiliardatina sekundy, tak stacia atomove hodiny na presne meranie casu a nejaka laserova aparatura dlha 20 metrov na vyslanie laseru. Jednoducho odmerane za ako dlho pride laserovy signal na druhy koniec tej 20 metrovej aparatury. Je to cca 0,0000000668 sekundy, co je "AZ" cca 668 desatmiliardtin sekundy.
Odpovedať Hodnotiť:
 

V astronomickom meritku su casy ovela vacsie, napr. v slnecnej sustave sekundy, minuty az hodiny - ale vzdialenosti su zname ovela nepresnejsie. V astronomickom meritku to defacto pouzivame OPACNE: z presne znamej rychlosti svetla a dlzky trvania a odrazenia svetelne ho signalu vypocitame vzdialenost, napr. Zem-Mesiac (kedze svetlu trva 2x1,3 sekundy, kym sa odrazi od nainstalovanych zrkadiela pride spat na Zem). Samozrejme ten casovy udaj 1,3 sekundy je znamy ovela presnejsie aby vedel urcit vzdialenost Zem-Mesaiac ovela presnejsie ako zaokhruhlenie na tisice t.j. stredna vzdialenost 384 tisic km - inak by sme neboli schopni povedat, ze Mesiac za vzdaluje od Zeme cca 1-2 cm za rok :-) Bez presne znamej rychlosti svetla (zneranej na Zemi) by nebolo mozne vediet vzdialenost Mesiaca (resp. iba konkretneho zrkadielka kdesi v krateri) s presnostou 1 cm.
Odpovedať Hodnotiť:
 

historicky to sice nesedi, ale sucasna filozofia odvadzania tychto velicin je takato... samozrejme povodne sekunda bola cast dna, meter cast poludniku a pomocou nich sa merala rychlost svetla a preto to v tyvhto umelych mierach nieje pekne okruhle cislo ale take divoke...
Odpovedať Hodnotiť:
 

fyzika je zbytocna tak ako je dnes fyzika chapana. namyslame si ze nam zlepsuje zivot, ano zlepsuje, ale iba preto ze narovnava nekonecne kryveny drot, no nezaujima ju preco je pokriveny (minimalne z velkej casti ju to nezaujima) a tym padom len pridava do kotla. ze budem moct jedneho dna cestovat do vesmiru? a naco, to iste co by som tam chcel najst, zazit (a aj vidiet:) mozem aj na mieste kde prave stojim.


Odpovedať Hodnotiť:
 

ze nas fyzika moze zachranit pred nastrahami vesmiru? moze, ale stale je to len utekanie od nevyhnutneho, mozno sa raz podari zostrojit pristroj co uchova vsetko hmotne na dobu neurcitu. co ak sa ale raz stane nepredvidane a jeden zo 6tich miliard bude obetou nepredvidanej chyby, anomalie, nepresnosti ci odchylky (Medze nasej sucasnej presnosti (t.j. systematickej odchylky) ako uviedol sevo82 su cca 10^(-13) m a 10^(-15) s.(ako uviedol Pjetro De)). napr raz za neurcitu dobu, raz to bude kazdy a jeden, sama matematika to hovori, aj ked mozno v cislach ktore nebudu zvladat ani pocitace co pridu po kvantovych. ak chce fyzika dojst do uspesneho konca, tak sa musi zmenit v zakladoch.

Odpovedať Hodnotiť:
 

btw vyhovovarat sa na to, ze "Kilogram je ako posledná zo siedmich základných jednotiek sústavy SI definovaná pomocou objektu vyrobeného človekom" je do oci bijuce. stacilo by "Kilogram je ako posledná zo siedmich základných jednotiek sústavy SI definovaná"... a preto ideme spravit to co ideme, preco to ospravedlnujeme vyhovorkami, ved to ma logicky zaklad. Preto sa ludia pytaju ci je nieco za tym, otazne teraz je, ci je alebo nie. ale to uz je mimo tejto pointy.
Odpovedať Hodnotiť:
 

este doplnok k reackii v diskusii vyssie medzi Pietrom a s isaacom n., hladaj "Pridané: 26.1.2011 13:36" :) (f3 vo ff, ano viem...:)

Odpovedať Hodnotiť:
 

No tomu sa hovori totalne stelesnena rezignacia na progres ci vedu a mozno az extrem v podobe preferovania zivota ako pred tisicrociami ci odmietanim cohokolvek co bolo objavene ci vymyslene za posl. pol tisicrocia. Na tento druh uvazovania tusim existuje aj pomenovanie.

Len by bolo dobre sa zobudit, pretoze uz len dychanim zneciosteneho vzduchu a pitim kontaminovanej vody je jednoducho kazdy clovek na tejto planete previazany so sucasnostou. Aj najprimitivnejsie kmene v Afrike ci Amazonii maju tricka, macety ci niektori mozno aj hrnce ... hmmm ze by im to priniesol Columbus?
Odpovedať Hodnotiť:
 

stale sa len tocime dookola... btw neviem ako je to mozne ale mi nejde dopisat tu jednu reakciu ani cez proxy, wow...
Odpovedať Hodnotiť:
 

tá diskusia nemá konca-kraja :D ale je zábavná ... narehotal som sa na nej jak kon :D ... ale ked som si precital nadpis uz som sa zacal tesovat ze vaha bude ukazovat menej ... holt-smola :(
Odpovedať Hodnotiť:
 

na niektorych prispevkoch sa rehotat da - ale tu ich nie je az tolko
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár